84. kapitola - Stretnutie s učeníkmi

„Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja!“
(Evanjelium podľa Lukáša 24,39)

Len čo obaja učeníci šťastne dorazili do Jeruzalema, ponáhľali sa úzkymi uličkami do hornej miestnosti, kde Ježiš trávil posledný večer pred svojou smrťou. Vedeli, že sa tam skrývajú ostatní učeníci. Klopali na dvere, ale nikto neotváral. A tak sa ohlásili menom. Až potom ich učeníci opatrne vpustili dovnútra.

V miestnosti sa začalo živo diskutovať. Niektorí tvrdili, že Ježiš vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi, iní to pokladali za nemožné. Ešte celí udychčaní sa obaja pustili do nadšeného rozprávania, ako sa im Ježiš zjavil. Zrazu sa medzi nimi objavila nejaká postava. Prekvapilo ich to, pretože nepočuli žiadne klopanie na dvere ani kroky.

Ihneď spoznali hlas svojho Majstra:

„Pokoj vám,“ pozdravil ich.

Mali strach, lebo si mysleli, že vidia jeho ducha.

Ježiš im povedal:

„Čo sa ľakáte a prečo máte v srdci pochybnosti? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – ale ja, ako vidíte, mám.“

Ukázal im pritom jazvy na rukách a nohách. Pre samú radosť tomu učeníci ani nemohli uveriť. Požiadal ich teda:

„Máte tu niečo na zjedenie?“

Podali mu kus pečenej ryby a sledovali, ako ju zjedol.

Učeníci poznali Ježišov vzhľad, hlas i správanie a konečne uverili, že to nie je sen, ale skutočnosť. Nadšene sa prekrikovali:

„On je živý! Naozaj vstal z mŕtvych!“

Keď budú mŕtvi v hroboch vzkriesení pri Ježišovom druhom príchode, tiež ich spoznáme. Budú mať oslávené telo. Vstanú dokonale zdraví a krásni, ale ich totožnosť zostane zachovaná.

Ježiš im potom povedal:

„Toto sú moje slová, ktoré som vám povedal, kým som bol ešte s vami: Musí sa vyplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, Prorokoch a Žalmoch. Vtedy im otvoril myseľ, aby chápali Písma, a povedal im: Tak je napísané, že Kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zosielam, čo sľúbil môj Otec. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete zahalení mocou z výsosti.“

Učeníci si uvedomili závažnosť a rozsah svojho poslania. Majú svetu podávať svedectvo o Ježišovom živote, smrti a vzkriesení, vysvetľovať proroctvá o Mesiášovi, vyučovať o Božom zákone a tajomstve záchrany a hlásať Ježišovu moc odpúšťať hriechy.

Po týchto slovách na nich Ježiš dýchol a povedal im:

„Prijmite Ducha Svätého. Tým, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené, tým, ktorým zadržíte, budú zadržané.“

Plné pôsobenie Ducha Svätého začalo až po Ježišovom návrate do neba. Ježiš vdýchol svojho Ducha učeníkom preto, aby im ukázal, ako veľmi potrebujú silu Ducha Svätého, aby mohli splniť svoje poslanie na zemi.

Duch Svätý je zdrojom duchovného života človeka. Prijatie Ducha znamená prijatie Ježišovho života, Ježišových vlastností. Iba tí, v ktorých živote sa tieto vlastnosti prejavujú, sú pravými Ježišovými nasledovníkmi.

Neveriaci Tomáš

V ten večer chýbal medzi učeníkmi Tomáš. Ostatní mu o stretnutí s Ježišom rozprávali, ale on stále pochyboval. Hovoril si, že aj keby bol Ježiš živý, rovnako už neexistuje žiadna nádej na vznik jeho pozemského kráľovstva. Tiež sa ho dotklo, že sa Ježiš medzitým zjavil všetkým učeníkom okrem neho. Zatvrdil sa a celý týždeň prežil v zúfalstve.

Stále vyhlasoval:

„Pokiaľ neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch, ak nevložím prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ Nechcel uveriť na základe svedectva ostatných učeníkov. K Ježišovi mal veľkú úctu, ale nechal sa ovládnuť žiarlivosťou a pochybnosťami.

Po týždni sa učeníci znovu spoločne zišli v hornej miestnosti a tentoraz sa k nim pridal aj Tomáš. Večerali a počas jedla hovorili o proroctvách o Mesiášovi, ktoré im Ježiš v Písme ukázal. Hoci boli dvere zamknuté, Ježiš k nim znova prišiel. Pozdravil ich:

„Pokoj vám!“

Potom sa obrátil k Tomášovi:

„Daj si sem prst a pozri si moje ruky! Daj sem ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“

Tomáš vedel, že nikto z učeníkov Ježišovi o jeho pochybnostiach nepovedal, a uvedomil si, že Ježiš pozná jeho myšlienky. Ďalšie dôkazy už nepotreboval. Vrhol sa k Ježišovým nohám a vyznal:

„Pán môj a Boh môj!“

Ježiš Tomášovo vyznanie prijal, ale jemne mu vytkol jeho neveru:

„Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení, ktorí nevideli, a uverili.“

Na zamyslenie:

1. Aká bola reakcia učeníkov v hornej miestnosti, keď sa uprostred nich náhle objavil vzkriesený Ježiš?
2. Čo musel Ježiš urobiť, aby učeníkov presvedčil, že nie je duch?
3. Ako spoznáme našich blízkych a priateľov po vzkriesení pri Ježišovom druhom príchode?
4. O čom majú Ježišovi učeníci svedčiť celému svetu?
5. Čo potreboval pochybovačný Tomáš?
6. Čo by sa nám mohlo stať, keby sme trvali na tom, že uveríme, až keď budú všetky naše pochybnosti odstránené? Aké pochybnosti máme?

Biblické texty k tejto téme:

Lk 24,33–48; Jn 20,19–29; Zj 3,20; 2Tim 4,2; Ga 5,21; 1Jn 1,9; Mich 7,19; Sk 4,12