6. kapitola - Mudrci z východu

„Vošli do domu, uvideli dieťatko s jeho matkou Máriou.“
(Evanjelium podľa Matúša 2,11)

Keď sa za dní kráľa Herodesa narodil v judskom Betleheme Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci z východu a pýtali sa: „Kde je ten práve narodený kráľ Židov? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“

Títo mudrci z východu boli filozofi a učenci, jedni z najbohatších a najvzdelanejších ľudí vo svojej krajine. Ostatní ľudia si vážili ich múdrosť, dobrosrdečnosť a čestnosť. Niektorí iní filozofi boli skôr mágovia podvádzajúci zo ziskuchtivosti prostý ľud.

Pri skúmaní hviezdnej oblohy boli mudrci nesmierne ohromení jej mnohotvárnosťou, hĺbkou a poriadkom. Dospeli preto k presvedčeniu, že existuje jej Stvoriteľ. Veľmi si priali dozvedieť sa o ňom viac, a tak začali študovať hebrejské Písma. Mali o nich povedomie, pretože v ich krajine kedysi sídlil prorok Balám, ktorý predpovedal úspech Izraela a príchod Mesiáša. Jeho slová sa po stáročia odovzdávali z generácie na generáciu.

Keď títo mudrci študovali starozákonné Písma, našli mnoho zasľúbení o Mesiášovi. Rozpoznali blízkosť jeho príchodu a uvedomili si, že Mesiáš zmení svet odhalením väčšieho poznania Boha.

Jednej noci videli na oblohe záhadnú žiaru, ktorá osvietila pahorky nad Jeruzalemom. Len čo žiara pohasla, objavila sa jasná hviezda. Nebola to ani stálica, ani planéta, ale zvláštna hviezda, ktorá každú noc jasne svietila na rovnakom mieste.

Táto „hviezda“ bola v skutočnosti zoskupením oslnivo žiariacich anjelov. To však mudrci nevedeli. Tušili ale, že má nejaký zvláštny význam, a preto sa radili s kňazmi a filozofmi a skúmali zvitky z dávnych čias. V Balámovom proroctve čítali: „Vychádza hviezda z Jákoba, povstáva žezlo z Izraela.“

Mudrci nadobudli presvedčenie, že záhadná hviezda je znamením príchodu zasľúbeného Vládcu. A Boh ich hľadanie pravdy odmenil. Vo sne im oznámil, aby sa vydali na cestu a našli práve narodeného Kráľa… V ich krajine bolo zvykom venovať čerstvo narodeným členom kráľovskej rodiny vzácne dary, a preto so sebou vzali tie najhodnotnejšie dary, ktoré mali.

Cesta nocou

Ak chceli mudrci nasledovať hviezdu, museli cestovať v noci. Počas mnohých hodín putovania si pripomínali zasľúbenie Písma. Pri každej zastávke na oddych si čítali zvitky a dochádzali k ešte silnejšiemu presvedčeniu, že ich vedie sám Boh. Nasledovali hviezdu ako viditeľné znamenie, ale ešte mocnejším znamením bol hlas ich srdca. Dlhá cesta ubiehala rýchlo, pretože išli s nádejou a radosťou.

Konečne dorazili do izraelskej zeme. Keď zostupovali z Olivovej hory k Jeruzalemu, hviezda sa nad chrámom zastavila a pomaly sa strácala z dohľadu. S ohromnou nedočkavosťou vošli do mesta. Predpokladali, že všetci budú hovoriť o narodení Mesiáša. Nech sa však na to pýtali kohokoľvek, nikto im nedokázal odpovedať. Dorazili až k chrámu a zistili, že ani tam nikto nevie o práve narodenom kráľovi. Boli prekvapení, lebo namiesto s radosťou sa na nich ľudia pozerali so strachom a s opovrhnutím.

Dokonca ani samotní kňazi a učitelia Písiem neprejavili o ich tvrdenia a otázky žiadny záujem. Pozerali sa na nich zvrchu ako na pohanov, nežidov, ktorí nie sú lepší ako nimi opovrhovaní Rimania a Gréci. V skutočnosti boli ale mudrci Bohu bližšie než kňazi zviazaní predsudkami a tradíciami.

Podozrenie kráľa Herodesa

Správa o príchode mudrcov z východu sa rýchlo šírila celým mestom. Ich hľadanie narodeného Mesiáša spôsobilo rozruch, ktorý sa doniesol až do paláca kráľa Herodesa. Zvesti o novom kráľovi Herodesa znepokojili. Pôvodom bol cudzinec a vedel, že ho ľud, ktorému vládne, nenávidí. Jeho jedinou istotou bola priazeň Rimanov. Keby sa teraz narodil právoplatný kráľ, mal by nárok na trón izraelského kráľovstva práve on.

Herodes sa domnieval, že sa kňazi spolčili s cudzincami hľadajúcimi Mesiáša, aby tým povzbudili ľud a zvrhli ho z trónu. O svojom podozrení však nikomu nič nepovedal. Do paláca si zavolal kňaza a znalca Písiem a vypytoval sa ich na proroctvá zmieňujúce miesto narodenia Mesiáša.

Poprední židovskí muži sa cítili urazení tým, že sa ich kráľ vypytuje na týchto pohanských cudzincov. Dávali Herodesovi najavo, že ich vôbec nezaujíma cieľ návštevy mudrcov. To Herodesa rozzúrilo. Myslel si, že pred ním kňazi niečo skrývajú. Pohrozil im násilím a prikázal, aby mu presne odpovedali na otázky spojené s narodením Mesiáša.

Poukázali mu na slová proroka Micheáša: „Betlehem, nie si posledný v Judsku, z teba vyjde vojvoda, ktorý sa bude starať o môj ľud ako pastier o ovce.“

Po vypočutí proroctva sa Herodes tajne stretol s mudrcmi. Vnútorne bol rozzúrený, ale pred cudzincami zachovával pokojnú a vľúdnu tvár. Spýtal sa ich, kedy sa hviezda objavila. Naoko sa radoval, keď mu povedali o narodení Mesiáša. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne zistite všetko o tom dieťati, a až ich nájdete, príďte mi to oznámiť; tiež sa mu pôjdem pokloniť.“ Oni kráľa vypočuli a vydali sa na cestu.

Židovskí kňazi vedeli o narodení Mesiáša viac, než dávali verejne najavo. Správa o anjeloch, ktorí sa zjavili pastierom, sa rozniesla po Jeruzaleme, ale rabíni ju pokladali za vymyslenú a nevenovali jej pozornosť. Sami sa mohli vydať nájsť práve narodeného Ježiša a mudrcov k nemu priviesť.

Ak by ľudia uverili správam pastierov a mudrcov, začali by pochybovať nad úlohou svojich vodcov. Vyšlo by najavo, že kňazi a učitelia Písiem nie sú jediní, ktorí poznajú pravdu pochádzajúcu od Boha. Pyšní a domýšľaví učitelia by sa nikdy nezmierili s tým, že by im pohanskí mudrci mali čo povedať. Hovorili, že je nemožné, aby ich Boh opomenul a aby hovoril k nevzdelaným pastierom alebo k pohanom. Židovskí vodcovia dali úplne jasne verejne najavo, čo si myslia o správach, ktoré znepokojili Herodesa a súčasne nadchli ľud v Jeruzaleme. Ani sa neobťažovali ísť do Betlehema a radšej hlásali, že správe o narodení Mesiáša veria iba nevzdelanci alebo fanatici.

To bol počiatok zavrhnutia Ježiša židovskými vodcami. Od tejto chvíle ich tvrdohlavá pýcha rástla do žiarlivej nenávisti. Kým Boh poskytoval svetlo pravdy ostatnému svetu, židovskí vodcovia pred ním zatvárali svoje srdcia.

Stmievalo sa, keď mudrci opúšťali Jeruzalem. Boli sklamaní prístupom a podivným správaním kňazov a zapochybovali, či ich skutočne viedol Boh. K ich veľkej radosti sa však znovu objavila jasná hviezda a zaviedla ich do Betlehema.

Skutočný Kráľ

U práve narodeného kráľa nenašli mudrci ani kráľovskú stráž, ani kňazov, učencov či predstaviteľov ľudu. Našli len malé dieťa v jasliach a jeho prostých rodičov. Mohlo by toto dieťa byť skutočne Tým, o kom sa píše v Písmach, Tým, kto pozdvihne Izrael a ktorého posolstvo sa rozšíri do celého sveta?

„Vošli do domu, uvideli dieťatko s jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa mu.“ Vedení Duchom Svätým v ňom spoznali Božiu prítomnosť a vierou ho prijali za svojho Mesiáša. Odovzdali mu svoje dary – zlato, kadidlo a drahocenný olej.

Účel cesty mudrcov bol splnený. Začali sa pripravovať na návrat do Jeruzalema, aby kráľovi Herodesovi oznámili, čo práve videli. Nenapadlo im, že by Herodes plánoval dieťaťu ublížiť. Sníval sa im však sen, v ktorom ich Boh dôrazne varoval, aby sa už k Herodesovi nevracali. Vydali sa teda späť domov inou cestou.

Jozef mal podobný sen, v ktorom mu anjel prikázal, aby rýchlo opustil Betlehem a vydal sa do Egypta. „Vstaň, vezmi dieťatko i jeho matku a uteč do Egypta! Zostaň tam tak dlho, kým ti nepoviem.“ Jozef nestrácal čas a ešte za tmy spolu s Máriou a dieťaťom odišiel z mesta.

Boh povolal mudrcov, aby upútal pozornosť Izraelčanov k narodeniu Mesiáša. Otázky mudrcov v Jeruzaleme, Herodesova žiarlivosť, reakcia kňazov – to všetko viedlo mnohých ľudí k zamysleniu sa nad proroctvami o Mesiášovi. Uvažovali nad tým, že sa skutočne muselo odohrať niečo veľkolepé.

Satan bol odhodlaný Ježiša zničiť. Chcel zabrániť tomu, aby sa ľudia zoznámili s Božou pravdou. Všemohúci Boh však bdel nad svojím Synom a Jozefovi, Márii aj Ježišovi poskytol útočisko v Egypte. Mária s Jozefom použili dary mudrcov na pokrytie nákladov na cestu a pobyt v tejto cudzej zemi.

Herodesov rozkaz

Kráľ Herodes netrpezlivo očakával návrat mudrcov do Jeruzalema. Keď sa dlho nevracali, zmocnilo sa ho podozrenie. Pripadalo mu, že kňazi a učitelia Zákona proti nemu zosnovali plán a mudrcov varovali. Čím dlhšie čakal, tým bol zúrivejší. Keď sa mu nepodarilo docieliť svoj zámer ľsťou, rozhodol sa použiť silu. Na malom kráľovskom dieťati chcel Židom ukázať, čo sa stane, ak by chceli ohroziť jeho postavenie na tróne.

Vo svojom hneve poslal do Betlehema vojakov a nariadil im zabiť všetky deti vo veku do dvoch rokov. Smutné scény, ktoré sa v tomto mestečku odohrali, boli naplnením proroctva: „Čuj, v Ráme počuť nariekanie, prehorký plač. Ráchel oplakáva svojich synov, nedá sa potešiť pre svojich synov, lebo ich už niet.“

Keby bol židovský národ verný Bohu, Boh by ho pozorne chránil. Židia sa však nedržali Božích ustanovení a odmietli tak svoju jedinú ochranu pred zlom. Ľudia neštudovali Písma, aby sa z nich dozvedeli viac o Bohu a jeho vôli pre svoj život. Zamerali sa iba na niektoré proroctvá, ktoré predpovedali slávu pre Izrael a varovali pred vplyvom pohanských národov. Rozhlasovali, že Mesiáš príde ako kráľ a dobyvateľ a zničí ich pohanských nepriateľov.

Takéto výroky Židov vyvolávali u vládcov, ako bol Herodes, nenávisť ako k Židom samotným, tak k Mesiášovi. Ich postoj a neuvážené slová mali veľký vplyv na vyvraždenie detí v Betleheme. Satan sa pokúšal využiť pýchu Izraelčanov na záhubu Ježiša.

Herodesovo kruté vyvádzanie v Betleheme bolo jedným z jeho posledných činov. Krátko po zavraždení nevinných detí skončil Herodesov život hroznou smrťou. Keď zomrel, anjel oznámil Jozefovi, že sa môže so svojou rodinou vrátiť z Egypta späť. Jozef sa chcel usadiť v Betleheme, meste Dávidovom, lebo Ježiš bol dedičom Dávidovho trónu. Herodesovo územie bolo vtedy rozdelené na tri časti a v Judei, kde sa nachádzal Betlehem, vládol Herodesov syn Archelaus. Jozef sa obával, že sa Archelaus pokúsi ublížiť Ježišovi rovnako ako jeho otec.

Odišiel preto s Máriou na bezpečné miesto do galilejského Nazareta, kde predtým býval. Na tomto mieste Ježišovho detstva a dospievania sa naplnilo proroctvo, že bude nazvaný „Nazaretský“. Na území Galiley žilo oveľa viac cudzincov ako v Judei, ľudia sa tam nezaoberali len židovskými otázkami, a tunajší vládcovia nevenovali správam o Mesiášovi toľko pozornosti.

Pre malého Ježiša nebolo na tejto zemi žiadne miesto pokojné a bezpečné. Boh nemohol zveriť jeho ochranu len do rúk chybujúcich ľudí. Poslal svojich anjelov, aby ho sprevádzali a ochraňovali až do konca jeho poslania – pokiaľ nebude zabitý tými, ktorých prišiel zachrániť.

Na zamyslenie:

1. Z ktorých prameňov sa mudrci dozvedeli o Stvoriteľovi a o prichádzajúcom Mesiášovi?
2. Aké podozrenie sa zrodilo v Herodesovi, keď počul o mudrcoch?
3. Prečo kňazi a učitelia nechceli venovať pozornosť tomu, čo hovorili pastieri a mudrci?
4. Na čo boli použité dary mudrcov?
5. Prečo Boh neochránil židovské rodiny v Betleheme pred krviprelievaním, pri ktorom zahynuli nevinné deti?
6. Prečo bol Nazaret pre Jozefovu rodinu bezpečnejším miestom ako Judea?
7. Židia svojimi mnohými postojmi vytvárali u niektorých ľudí nenávisť, ktorá viedla k betlehemskému krviprelievaniu. Môžu byť aj kresťania zodpovední za nenávisť niektorých ľudí či národov voči nim a voči Pánu Bohu?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 2,1–23; Nm 24,17; Jer 31,15