39. kapitola - Nasýtenie veľkého davu

„Ježiš im však povedal: Nemusia nikam chodiť, vy im dajte jesť.“
(Evanjelium podľa Matúša 14,16)

Ježišovi učeníci sa domnievali, že našli pokojné, nikým nerušené miesto. Len čo však ľudia zistili, že Ježiš odišiel, začali ho okamžite hľadať. Niektorí si všimli, ktorým smerom s učeníkmi na lodi odišiel, a vydali sa za ním. Plavili sa na loďkách, iní išli pozdĺž jazera pešo.

Blížila sa Veľká noc a mnohí pútnici prichádzajúci na sviatky do Jeruzalema chceli Ježiša vidieť. Keď sa medzi ľuďmi onedlho rozšírila správa o mieste, na ktorom sa nachádza, začali tam prúdiť nekonečné davy ľudí. Nakoniec sa zhromaždilo vyše päťtisíc mužov, žien a detí.

Ježiš zo svahu pozrel na to obrovské množstvo ľudí a pocítil ľútosť. Stáli tam ako ovce bez pastiera. Našiel si miesto, odkiaľ by k nim mohol prehovoriť a bolo ho dobre počuť.

Čoskoro malo zapadnúť slnko, ale nikto neodchádzal domov. Ježiš sa ľuďom venoval celý deň bez toho, aby sa najedol alebo si odpočinul. Nechcel ich opustiť, lebo mali o jeho slová veľký záujem. Učeníci začali na Ježiša naliehať, aby sa už so zástupmi rozlúčil, mnoho jeho poslucháčov totiž od rána nejedlo. Navrhovali, aby si ľudia išli kúpiť niečo na jedenie do okolitých miest a dedín.

Ježiš však namietol: „Nemusia nikam chodiť, vy im dajte jesť.“ Obrátil sa na Filipa s otázkou: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“

Filip sa rozhliadol okolo seba a odpovedal mu: „Ani za dvesto denárov chleba nebude dosť, aby sa každému ušlo aspoň trochu.“

Ježiš sa spýtal, koľko je medzi ľuďmi jedla. Ondrej mu oznámil: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby; ale čo je to pre toľkých?“

Ježiš ich požiadal, aby mu chleby aj ryby priniesli. Ďalej prikázal učeníkom, aby početný dav ľudí rozdelili do skupín po päťdesiatich alebo po sto. Chcel, aby každý videl, čo urobí. Keď sa všetci usadili, pozdvihol oči k nebu a poďakoval Bohu za pokrm.

Začal lámať chlieb na kúsky a podávať učeníkom, aby ho odovzdávali ďalej. Rovnako tak aj ryby. Všetci sa dosýta najedli, dokonca ešte zostalo dvanásť plných košov odrobín a rýb.

Ježiš konal zázrak len vtedy, keď to bolo skutočne potrebné a naskytla sa pritom príležitosť priviesť ľudí k poznaniu Boha. Prostý pokrm, chlieb a ryby, ktorý bol každodennou stravou v rodinách rybárov, prinášal mnohé ponaučenia. Ježiš mohol ľuďom pripraviť bohatú hostinu, ale takéto jedlo by nebolo pravým požehnaním. Ľudia mali z odpočinku v prírode a z obyčajného jedla väčšiu radosť, než akú majú hostia na prepychových hostinách.

Keby dnes ľudia žili jednoduchým životným štýlom v súlade s prírodou, bol by dostatok jedla pre všetky rodiny na zemi. Ľudia by netúžili po mnohých, často zbytočných veciach, nestrácali by čas ich vyhotovením a mohli by sa viac venovať rozvoju Božieho diela. Ľudské sebectvo a nestriedmosť prispievajú k biede a nespravodlivému využívaniu zdrojov tohto sveta.

Pre unavených a hladných poslucháčov bol tento jednoduchý pokrm nielen svedectvom o Ježišovej moci, ale aj vyjadrením jeho záujmu a starostlivosti o bežné ľudské potreby. Ježiš svojim nasledovníkom nesľúbil bohatstvo a svetský prepych. Sľúbil im však, že sa postará o ich každodenné potreby. Zasľúbil, že bude stále s nimi, čo je to najväčšie bohatstvo, ktoré môžu mať.

Boh robí podobný zázrak každý deň. Poľnohospodári pripravujú pôdu a zasievajú do nej semená, ale je to Boh, kto spôsobí ich vzklíčenie a rast. Ľudia často hovoria, že za svoju obživu vďačia svojej zručnosti a pracovitosti, ale bez Božieho zásahu a starostlivosti by z dopestovanej úrody neboli nasýtené milióny ľudí. Zázrak rozmnoženia chlebov a rýb nám pomáha uvedomiť si Božiu moc a dary, ktoré nám nebeský Otec neustále dáva, a pripomína nám aj našu závislosť na Bohu.

Ježiš vedel, že hladní poslucháči sú ďaleko od domovov a potrebujú sa nasýtiť. Bol si vedomý, že ich Boh k nemu priviedol, aby sa o nich postaral. Pútnici tak spoznali Ježišovu starostlivosť a získali k nemu dôveru.

Aj my sa môžeme na Boha plne spoľahnúť, pretože pozná naše potreby. Zároveň by sme však mali žiť múdro a rozvážne, aby sme sa zbytočne nedostali do ťažkostí. Ak sme Bohu verní a dostaneme sa do problémov, pomôže nám.

Odovzdávanie posolstva

Tento zázrak má hlboký duchovný význam pre každého, kto Ježiša nasleduje. Ježiš dostal moc na rozmnoženie jedla od svojho Otca. Chlieb a ryby podával svojim učeníkom a tí ich rozdeľovali zhromaždeným ľuďom, ktorí si ich potom odovzdávali ďalej.

Ježiš nám dáva chlieb života, Božie slovo, ktorého posolstvo máme odovzdávať druhým. Tak ako učeníci sú aj všetci ďalší Ježišovi nasledovníci prostredníkmi medzi Bohom a ľuďmi. Môžu však odovzdávať iba to, čo od Boha načerpali.

Čím viac sa s ostatnými delíme, tým viac sa môžeme učiť od Boha a tým väčšie poznanie získame. Príliš často si neuvedomujeme svoju osobnú zodpovednosť za druhých. Kedykoľvek sme v prítomnosti ľudí, ktorí potrebujú poznať Božiu lásku a milosť, Boh je s nami a s jeho pomocou ich môžeme osloviť.

Ježiš nám zasľúbil: „Dávajte a bude vám dané.“

Na zamyslenie:

1. Prečo sa okolo Ježiša a učeníkov zišlo také množstvo ľudí?
2. Prečo dal Ježiš ľuďom jednoduché jedlo?
3. Čo prispieva k biede a nespravodlivému využívaniu rôznych zdrojov dnešného sveta?
4. Ako môžeme byť prostredníkmi medzi Bohom a ľuďmi, s ktorými sa stretávame každý deň?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 14,13–21; Mk 6,32–44; Lk 9,10–17; Jn 6,1–13; Mk 16,15