23. kapitola - Božie kráľovstvo

„Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo.“
(Evanjelium podľa Marka 1,15)

Správa o príchode Mesiáša bola najprv zvestovaná v Judsku. Jeho súčasťou bol tiež Jeruzalem, kde anjel predpovedal kňazovi Zachariášovi narodenie Jána Krstiteľa a kde návštevníci chrámu počuli svedectvo Simeona a Anny o práve narodenom Mesiášovi. V Judei sa nachádzal aj Betlehem, v ktorom anjeli spevom oslavovali Ježišovo narodenie.

V Judei tiež Ježiš povolal prvých učeníkov a v začiatkoch svojho pôsobenia tu trávil väčšinu času. Záblesk jeho božstva pri vyčistení chrámu, zázraky uzdravovania, pravdy, ktoré vyučoval – to všetko podporovalo jeho svedectvo, že je Synom Božím.

Keby izraelskí vodcovia prijali Ježiša za Mesiáša, mohli mať prednosť niesť jeho posolstvo celému svetu. Namiesto toho prerástla ich žiarlivosť a podozrievavosť v nenávisť. Všemožne sa usilovali o to, aby sa ľud od Ježiša odvrátil.

Keď sa veľrada uzniesla na jeho odstránení, opustil Jeruzalem i Judeu. Prial si byť vzdialený od chrámu, kňazov a učiteľov žijúcich v klamlivom presvedčení, že žijú podľa Božej vôle. Začal vyhľadávať úprimných a ušľachtilých ľudí, ktorým by mohol zveriť šírenie svojej dobrej správy o Božej milosti a láske.

Podobný údel nepochopenia a nutného úniku zo známeho prostredia prežili mnohí Ježišovi nasledovníci v ďalších storočiach. Tak ako bol Ježiš donútený opustiť vodcov židovského náboženstva, boli v minulosti mnohí kresťania donútení opustiť svoje pôvodné cirkevné zhromaždenie, aby mohli žiť podľa Božieho slova a deliť sa o poznané pravdy Biblie. V stredoveku nemali vodcovia reformácie zámer opustiť tradičnú cirkev a zakladať cirkvi nové, bolo im však zabraňované v hlásaní poznaných právd. Aj dnes by sme mali žiť podľa Biblie a nelipnúť na tradíciách a zvykoch našich predkov.

Ježiš odišiel do oblasti Galiley. Náboženskí učitelia v Jeruzaleme považovali Galilejčanov za hrubých a nevzdelaných. V skutočnosti to však boli úprimní ľudia bez predsudkov, ochotní prijať pravdu. V husto osídlenej Galilei žilo oveľa viac nežidovských obyvateľov než v Judsku.

Ježiš prechádzal galilejskou krajinou, vyučoval a uzdravoval. Začali ho nasledovať ľudia z dedín i miest. Prichádzali k nemu tiež obyvatelia Judey a ostatných provincií. Davy boli také početné, že sa niekedy musel uchýliť do ústrania. Obrovské nadšenie davu bolo nebezpečné, pretože mohlo v Rimanoch vyvolať podozrenie, že práve vypuklo povstanie.

Nikdy predtým svet nič podobné nezažil. Zdalo sa, akoby samotné nebo zostúpilo na zem. Láska, ktorú zvestoval a ukazoval Ježiš, bola pravým pokrmom pre ľudí hladujúcich po pravde a poznaní Boha.

Naplnenie Danielovho proroctva

Ježišovo posolstvo začínalo slovami: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte v evanjelium!“

Slová „naplnil sa čas“ odkazovali na proroctvo, ktoré anjel Gabriel oznámil Danielovi, keď bol izraelský národ v 6. storočí pr. n. l. v zajatí v Babylone: „Sedemdesiat týždňov je stanovených pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mesto.“ V biblických proroctvách zodpovedá jeden deň jednému roku. Sedemdesiat týždňov, čiže 490 dní, teda vyjadruje obdobie 490 rokov. Anjel stanovil aj počiatok tohto obdobia. „Preto vedz a pochop: Odvtedy, čo zaznelo slovo o návrate a vybudovaní Jeruzalema až po pomazanie kniežaťa, uplynie sedem týždňov. Za šesťdesiatdva týždňov bude opäť vybudované námestie a priekopa. Budú to však časy súženia.“ Výnos, ktorý umožnil Židom návrat z Babylona späť do Palestíny, bol vydaný kráľom Artaxerxom a vstúpil do platnosti na jeseň roku 457 pr. n. l. Obdobie šesťdesiatich deviatich týždňov čiže 483 rokov trvalo do roku 27 n. l. V tomto roku bol Ježiš pokrstený v rieke Jordán a krátko nato začal hlásať posolstvo o Božom kráľovstve.

Preto Ježiš povedal: „Naplnil sa čas.“ Posolstvo o Božom kráľovstve začalo byť šírené v predpovedanom čase.

Anjel tiež Danielovi povedal, že dobrá správa o Mesiášovi bude židovskému národu prednostne kázaná jeden prorocký týždeň, teda sedem rokov.

Uprostred tohto obdobia stratila chrámová obetná služba svoj význam, pretože na jar roku 31 n. l. bol Ježiš ukrižovaný. V okamihu jeho smrti sa opona v chráme roztrhla odhora nadol na dve časti na znamenie, že starozákonný obetný systém ukazujúci na pravú a jedinečnú obeť Mesiáša stratil svoju platnosť.

Ďalšie tri a pol roka učeníci pokračovali v kázaní dobrej správy o Ježišovi ako Záchrancovi sveta výhradne židovskému národu. Keď bol však Ježišov nasledovník Štefan ukameňovaný pre svoju vieru v Ježiša Krista ako Božieho Syna, potvrdili tým židovskí vodcovia svoje odmietnutie Ježiša a začali jeho učeníkov prenasledovať. Tí sa rozpŕchli do blízkych i vzdialených oblastí, v ktorých s Božím posolstvom zoznamovali rôzne národy sveta. Obdobie siedmich rokov určených pre židovský národ sa tak zavŕšilo.

Danielove proroctvá poukazujú na dobu Ježišovho narodenia, na jeho službu ľuďom a zástupnú smrť a tiež na zvestovanie dobrej správy všetkým národom na svete. Izraelčania mali možnosť týmto proroctvám porozumieť a uvedomiť si ich naplnenie v živote Ježiša Krista. Po svojom vzkriesení Ježiš učeníkom tieto proroctvá ešte viac objasnil.

Posolstvo o sedemdesiatich týždňoch oznámil Danielovi anjel Gabriel, ktorý má po Božom Synovi najvyššie postavenie v nebi. Na sklonku 1. storočia n. l. Ježiš znovu Gabriela vyslal, tentoraz k učeníkovi Jánovi. Priniesol mu posolstvo, ktoré Ján zapísal do knihy Zjavenie odhaľujúce budúcnosť, najmä udalosti pred druhým príchodom Ježiša Krista.

Pri svojom prvom príchode na planétu Zem Ježiš predstavil svoje kráľovstvo milosti. Pri svojom druhom príchode ustanoví kráľovstvo Božej slávy. Proroctvá Starého aj Nového zákona obsiahnuté v Biblii tento druhý príchod podrobne opisujú. Ježiš učeníkom predpovedal znamenia vzťahujúce sa k jeho návratu. „Tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo.“

Ježiš nabáda svojich nasledovníkov, aby pozorne sledovali udalosti poukazujúce na dobu jeho príchodu, modlili sa a boli na túto najväčšiu udalosť pozemských dejín pripravení.

Na zamyslenie:

1. Aké znamenie Mesiáša dostali ľudia v Judsku?
2. Čím sa líšili ľudia v Galilei a Judsku?
3. Prečo Ježiš mohol povedať „Naplnil sa čas.“?
4. Ako si môžeme byť istí, že nerobíme rovnaké chyby ako Izraelčania, keď neboli pripravení na stretnutie s Ježišom?

Biblické texty k tejto téme:

Mk 1,14–15; Lk 24,27; Dan 9,24–27; Nm 14,34; Ez 4,6; Ezd 6,14; Ezd 7,1.9; Sk 8,4; Mt 24,15; Am 3,7; Dt 29,29; 1Tes 5,4–6