62. kapitola - Hostina v Šimonovom dome

„Prečo trápite túto ženu? Veď mi urobila dobrý skutok.“
(Evanjelium podľa Matúša 26,10)

O Šimonovi z Betánie sa vedelo, že je jeden z mála farizejov uznávajúcich Ježiša. Šimon dúfal, že by Ježiš mohol byť Mesiášom, ale neprijal ho ako Syna Božieho, ktorého by vyznával ako svojho osobného Záchrancu.

Ježiš uzdravil Šimona z malomocenstva. Šimon mu za to chcel prejaviť vďačnosť, a tak pre Ježiša a jeho učeníkov usporiadal hostinu.

Ako obvykle býval Ježiš počas svojho pobytu v Betánii v Lazárovom dome. Prichádzalo sem za ním veľa ľudí. Niektorí chceli byť vzácnemu hosťovi nablízku, iní si priali vidieť vzkrieseného Lazára. Ten vydával všetkým ľuďom svedectvo, že Ježiš je skutočne Syn Boží. Mnohí boli zvedaví, či Lazár pôjde s Ježišom do Jeruzalema na veľkonočné sviatky a či tam bude Ježiš konečne korunovaný za kráľa.

Kňazi a poprední muži židovského národa sa nemohli dočkať chvíle, kedy Ježiša zatknú. Stále mali na pamäti, ako často unikal ich nástrahám, a začali sa obávať, že na Veľkú noc vôbec nepríde. Pri zasadnutí veľrady sa radili, ako sa Ježiša zmocnia. Rozhodli sa, že ho zajmú tajne a potom ho rýchlo a bez pozornosti davov odsúdia. Dúfali, že po vynesení rozsudku smrti začnú ľudia o Ježišovi pochybovať. Čo ale urobia s Lazárom? O jeho vzkriesení sa všade hovorilo, bol neustálou pripomienkou Ježišovej moci. Ľudia by sa im mohli pomstiť za odstránenie človeka, ktorý urobil taký veľkolepý zázrak. Preto sa dohovorili, že sa Lazára zbavia tiež.

Medzitým bol Ježiš a jeho priatelia na návšteve v Šimonovom dome. Pri stole sedel z jednej strany Ježiša Šimon a z druhej Lazár. Marta roznášala jedlo, zatiaľ čo Mária stála blízko Ježiša a načúvala jeho slovám.

Mária veľmi ľutovala, že sa vo svojom živote nechala zviesť k mnohým nerestiam. Bola Ježišovi vďačná, že jej odpustil a jej bratovi daroval život. Chcela mu za to nejako svoju vďačnosť vyjadriť. Neunikli jej Ježišove slová o blízkej smrti, a tak kúpila alabastrovú nádobu drahocenného oleja, aby jeho telo podľa vtedajšieho zvyku pripravila na uloženie do hrobu.

V tejto chvíli však prítomní tvrdili, že Ježiš bude korunovaný za kráľa. Jej smútok sa premenil na radosť. Ako prvá chcela vzdať poctu svojmu kráľovi. Nepozorovane rozbila nádobku s vonným olejom a vyliala ho na Ježišovu hlavu a nohy. Pokľakla a svojimi slzami začala zmáčať Ježišovi nohy a utierať ich svojimi dlhými rozpustenými vlasmi.

Medzi toľkými ľuďmi by si ju možno nikto ani nevšimol, keby silná vôňa oleja neprestúpila celú miestnosť a neprezradila ju. Každý spozornel. Najviac bol pobúrený Judáš. Ticho vyhlásil: „Takéto plytvanie! Olej sa mohol výhodne predať a peniaze mohli dostať chudobní!“

Judáš tak zareagoval preto, že ho Máriin čin zahanbil. Obhospodaroval totiž skromné prostriedky Ježiša a učeníkov, ktoré sa často používali na pomoc chudobným. Nebol však poctivý a časť peňazí si nechával pre seba. Keby Mária zverila svoje peniaze jemu, k chudobným by sa i tak nedostali.

Učeníci však o jeho nečestnom konaní nevedeli. Dôverovali mu a jeho námietku považovali za správnu. Mária zneistela. Začala sa obávať výčitiek. Chcela sa nepozorovane vytratiť, keď vtom začula Ježišov hlas:

„Dajte jej pokoj! Prečo ju trápite? Veď mi preukázala dobrý skutok. Chudobných predsa máte vždy medzi sebou. Keď im chcete pomôcť, môžete to vždy urobiť. Ale mňa nemáte vždy. Urobila, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb.“

Zakrátko Ježiš prechádzal ťažkými skúškami. Po vynesení rozsudku smrti si jej čin pripomínal. Skutok tejto ženy bol predzvesťou vďačnosti a lásky všetkých ľudí zachránených pre večnosť.

Ježiš všetkým prítomným povedal: „Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo vykonala.“

Judášova zrada

Ježiš mohol Judášovu nepoctivosť a spreneveru odhaliť, čo by neskôr mohli niektorí vnímať ako dôvod učeníkovej zrady. V skutočnosti však Judášovi žiadnu zámienku k zrade neposkytol.

Pochválením Máriinho činu iba Judášove námietky umlčal. Hoci Judáša nepokarhal priamo, ten sa cítil dotknutý a nahneval sa. Pochopil, že Ježiš spoznal jeho pokrytecké správanie. Stratil zábrany a rozhodol sa k zrade. Hneď po večeri zašiel do veľkňazského paláca a ponúkol sa, že vyzradí, kde bude možné Ježiša zatknúť. Veľkňazi mu na oplátku ponúkli tridsať strieborných a Judáš ich ponuku bez okolkov prijal.

Ostatní učeníci sa nesprávali ako Judáš. K Ježišovi mali úctu a pociťovali k nemu náklonnosť, aj keď úplne nechápali, kým Ježiš v skutočnosti je.

Nikdy nemohli úplne pochopiť, aký osamelý a veľakrát smutný Ježiš vo svojom živote na Zemi bol. Nemohli preto vôbec doceniť dôležitosť Máriinho činu. Až neskôr si úplne jasne uvedomili, ako často Ježiša zarmucovali a zraňovali. Keď snímali jeho skrvavené telo z kríža, spomenuli si na svoje slová v Šimonovom dome a horko ich ľutovali.

Aj dnes málokto oceňuje výnimočný čin lásky, ktorý Ježiš pre ľudstvo na zemi vykonal a v nebesiach naďalej koná. Keby sme Ježišove slová prijali celým svojím srdcom a mali k nemu úctu, žiadnu našu obeť alebo dar by sme pre neho nepovažovali za príliš veľké.

Šimonovo tajomstvo

Šimon bol Ježišovou reakciou na Máriino konanie prekvapený. Pomyslel si: „Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica.“ Šimon nepoznal pravú povahu Boha Otca ani Ježiša – jeho súcit, lásku a milosrdenstvo. Myslel si, že je potrebné vyhýbať sa hriešnym ľuďom a varovať pred nimi.

Ježiš vedel, ako Šimon uvažuje, a oslovil ho:

„Šimon, chcem ti niečo povedať.“

„Učiteľ, povedz,“ povedal Šimon.

„Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“

Šimon odpovedal: „Myslím si, že ten, ktorému odpustil viac.“ „Správne,“ povedal Ježiš.

Ježiš rozprával tento príbeh s podobným zámerom, ako keď kedysi prorok Nátan rozprával izraelskému kráľovi Dávidovi príbeh o boháčovi a chudákovi. Mal v pláne prinútiť Šimona k vyrieknutiu rozsudku nad sebou samým, ako to vtedy urobil aj Dávid. Šimon zviedol Máriu na hriech a teraz ňou pohŕdal. Veľmi jej ublížil. Dvaja dlžníci v príbehu predstavovali Šimona a Máriu. Ježiš nechcel povedať, že by bol jeden alebo druhý väčší či menší hriešnik alebo že by niektorý z nich potreboval od Boha menšiu či väčšiu milosť. Obaja potrebovali prijať rovnakú milosť, pretože nikto nie je schopný akokoľvek zaslúžiť si Božiu dobrotu. Šimon si však myslel, že je spravodlivejší ako Mária. Ježiš ho chcel z tohto omylu vyviesť a ukázať mu skutočný rozmer jeho previnení.

Šimon Ježišove slová pochopil a zahanbil sa. Zrazu na seba začal pozerať inak. Uvedomil si, že je v prítomnosti Niekoho, kto prevyšuje všetky ľudské bytosti.

Ježiš pokračoval: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy, no táto žena mi slzami zmáčala nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma, ona však odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. Hlavu si mi olejom nepotrel, zatiaľ čo ona mi natierala nohy voňavým olejom.“

A dodal: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje.“

Potom sa obrátil k Márii a povedal: „Odpúšťajú sa ti hriechy. Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“

Šimon si myslel, ako veľmi Ježiša pozvaním do svojho domu poctí. Teraz si uvedomil, že ho vôbec nepoctil – ale naopak, že prepásol vzácnu príležitosť prejaviť Ježišovi úctu. Uvedomil si, že sám uvažuje a koná pokrytecky, zatiaľ čo Mária je vďačná a túži po odpustení.

Šimon bol dojatý Ježišovým taktom, lebo ostatným jeho hriechy neprezradil. Ježiš sa snažil obmäkčiť Šimonovo srdce láskavosťou a ohľaduplnosťou a priviesť ho k pokániu, pretože vedel, ako by ho verejné pokarhanie zatvrdilo. Keď si Šimon uvedomil svoju hriešnosť, pochopil, že je Ježišovým veľkým dlžníkom, a vyznal svoje hriechy. Z pyšného farizeja sa stal pokorný Ježišov učeník.

Ježiš poznal okolnosti ovplyvňujúce Máriin život. Dodával jej odvahu k zmene, vyhnal z nej démonov a v modlitbách za ňu prosil svojho nebeského Otca. Ostatní ľudia na ňu pozerali s beznádejou, ale Ježiš v jej povahe rozpoznal mnoho dobrého. Jeho milosť z nej urobila človeka. Spolu s učeníkmi sa rada zdržiavala v Ježišovej blízkosti a načúvala mu. Na jeho hlavu vyliala vzácny olej a slzami mu zmáčala nohy. Stála pri kríži a potom sprevádzala Ježišovo mŕtve telo k hrobu. Ako prvá oznámila ostatným Ježišovo vzkriesenie.

Ježiš pozná život každého z nás. Ak si priznáme svoje chyby a hriechy, pocítime potrebu skutočného poznania Ježišovej lásky a milosti. Ježiš neodmietne nikoho, kto úprimne ľutuje svoje hriechy. Každému, kto k nemu príde s túžbou po odpustení a zmene, odpustí. Všetkým ľuďom ponúka spoločenstvo.

Ježiš stojí pri tróne Božej slávy a predkladá Bohu modlitby tých, čo ho opravdivo prosia o pomoc.

Na zamyslenie:

1. Prečo veľrada rozhodla, že Lazár musí byť zabitý spolu s Ježišom?
2. Prečo Mária kúpila nádobku s drahocenným olejom a použila ju na hostine?
3. Kedy bol Máriin dar pre Ježiša veľkým povzbudením?
4. Prečo sa Judáš rozhodol zradiť Ježiša?
5. Akým spôsobom Ježiš pomohol Šimonovi pochopiť, čo je to odpustenie?
6. Túžime po odpustení aj my?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 26,6–13; Mk 14,3–11; Lk 7,36–50; Jn 11,55–57; Jn 12,1–11; Ef 5,2; Rim 8,33–34