37. kapitola - Vyslanie učeníkov

„Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Kto však vytrvá až do konca, bude spasený.“
(Evanjelium podľa Matúša 10,22)

Učeníci putovali s Ježišom po celej Galilei. Rozprávali sa s ním a učili sa, ako majú ľuďom odovzdávať posolstvo o záchrane. Keď sa Ježiš venoval početným zástupom, ochotne mu pomáhali. Zabraňovali zbytočnému zmätku, prinášali k nemu chorých a zranených a pomáhali núdznym. Venovali sa aj záujemcom o Ježišove slová. Vysvetľovali im texty Písma a odpovedali na ich otázky. Každý deň tak učeníci získavali cenné skúsenosti. Museli sa naučiť pracovať samostatne, trpezlivo a s láskou. Onedlho sa Ježiš rozhodol, že nadišiel čas, aby ich poslal do okolitých miest a dedín.

Zvolal svojich dvanástich učeníkov k sebe a vyslal ich po dvojiciach. Spoločná činnosť im umožňovala vzájomnú podporu a zdieľanie modlitieb. Odovzdal im jednoduché pokyny. Nemali sa s ľuďmi prieť o to, či je alebo nie je Mesiáš. Ich úlohou bolo v Ježišovom mene uzdravovať, prebúdzať mŕtvych k životu, očisťovať malomocných a vyháňať démonov. Mohli sa k Ježišovi kedykoľvek vrátiť po radu a porozprávať sa s ním o svojich skúsenostiach.

Učeníci boli stále zmätení učením kňazov a farizejov, ale Ježiš posilňoval ich dôveru v Božie slovo. Vysvetľoval im rozdiel medzi pravdou a ľudskou tradíciou. Po Ježišovom návrate do neba často spomínali na jeho slová aj výraz tváre, keď k nim hovoril. Nespočetnekrát si uvedomili, že pri vysvetľovaní zvesti o Božom kráľovstve opakujú Ježišove slová.

Mali na pamäti, že Ježiš trávil viac času uzdravovaním chorých než kázaním. Hluchí začuli najskôr jeho hlas, slepí videli najprv jeho tvár. Ježišovo slovo pôsobilo ako voda života zavlažujúca ľudské srdcia, prinášalo radosť a pokoj každému, kto uveril.

Prvé skúsenosti učeníkov

Na svojej prvej ceste zamierili učeníci iba tam, kde Ježiš v minulosti pôsobil, kde ho ľudia poznali a obľúbili si ho. Učeníci neboli oblečení ako rabíni alebo kňazi, nosili všedný odev. Nezvolávali ľudí do veľkých zástupov, ale navštevovali domy jednotlivých rodín a delili sa s nimi o posolstvo Božieho kráľovstva.

Spoločne prežívané modlitby, piesne a štúdium Božieho slova prinášali požehnanie v každom dome, v ktorom boli vítaní. Vždy sa však nestretli s vľúdnym prijatím. Aj na to ich Ježiš vopred upozornil: „Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.“

Ježiš nikdy nezamlčoval pravdu, ktorá mala byť vyslovená, vždy ju však hovoril s láskou. Nikdy nekonal hrubo a ľudí nezraňoval. Rozumel ľudským slabostiam, a ak odsudzoval pretvárku a hriech, robil to s veľkou ľútosťou. Každý človek je v Ježišových očiach nesmierne cenný a jeho učeníci majú s týmto vedomím k ľuďom vždy pristupovať.

Ak nezabúdame na Ježišov charakter a jeho rady, môžeme zvestovať evanjelium svojím životom a vhodnými slovami. Ak budeme neprávom osočovaní, stanú sa naše mierne slová účinnejšími než akékoľvek hádky.

Prekážky a ťažkosti

Ježiš ďalej upozornil svojich učeníkov na nezáujem a odpor, s ktorým sa u niektorých ľudí stretnú. Pre svedectvo o Bohu sa mnohokrát dostali do ťažkých situácií, niekedy boli uväznení a predvedení až pred vládcov. Bola to však príležitosť prehovoriť k vodcom ľudu, ktorí by inak dobrú správu o Božom kráľovstve nepočuli. O Ježišových nasledovníkoch sa často šírili polopravdy a lži, a preto bolo svedectvo učeníkov jedinou možnosťou, ako sa vládcovia mohli dozvedieť pravdu.

Ježiš učeníkom poradil, ako v takýchto situáciách konať: „Keď vás vydajú súdu, nestarajte sa, čo a ako máte hovoriť. Lebo v tej chvíli vám bude dané, čo máte povedať.“ Ježišovi nasledovníci majú zostať v každej situácii pokojní a odovzdaní Bohu. Pokiaľ na nich žalobcovia kričia a falošne ich obviňujú, vládcovia i ostatní ľudia môžu vidieť rozdiel medzi ľuďmi ovládanými satanom a nasledovníkmi Ježiša.

Keď sú Ježišovi nasledovníci predvolaní pred súdy, nemusia si svoju obhajobu pripravovať. Duch Svätý im dáva správne myšlienky a vhodné slová v pravý čas. Pripomína tiež texty Písma, s ktorými sa už predtým dobre zoznámili. Je teda dôležité, aby v každej dobe Ježišovi nasledovníci študovali Božie slovo starostlivo, vytrvalo a do hĺbky.

Prenasledovanie

Ježiš svojich učeníkov pripravoval aj na ťažké časy: „Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Kto však vydrží do konca, bude spasený.“ Ďalej ich upozornil, že sa veľakrát proti nim obrátia aj ich vlastné rodiny a priatelia. Oni však majú vytrvať a zachovať si svoju vieru.

Vyzval ich, aby sa zbytočne nevystavovali prenasledovaniu. Ježiš sám často odišiel z niektorých miest a dedín, aby sa vyhol tým, ktorí mu chceli ublížiť a pripraviť ho o život. Počas prenasledovania nemali učeníci strácať odvahu. Mali si nájsť iné miesto, na ktorom mohli pokračovať v hlásaní dobrej správy o Božom kráľovstve.

Učeníkom kládol na srdce, aby v situáciách, keď dochádza k bezpráviu, nemlčali a nečakali, než sa všetko upokojí. Ani Ježiš neudržiaval za každú cenu pokoj prehliadaním pokrytectva a nerestí. Jeho srdce bolo naplnené láskou k všetkým ľuďom, ale nikdy nebol zhovievavý k hriechu. Bol vľúdny, nedokázal však mlčať, keď videl človeka kráčať po ceste vedúcej do záhuby.

Dnešní Ježišovi nasledovníci by nemali chcieť zachovať pokoj a súlad tým, že budú robiť kompromisy so svojimi kresťanskými zásadami. Nikto nemôže zostať verný Ježišovým zásadám bez toho, aby nenarazil na odpor u svojich priateľov či nepriateľov.

Ježiš svojich učeníkov nabáda: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť.“

Ježišovi nasledovníci sa majú vyvarovať vedomého popierania právd Písma a znevažovania Boha svojím životným prístupom.

Satan sa snaží vyvolať v ľuďoch pochybnosti. Zvádza ich k hriechu a následne i k tomu, aby sa považovali za natoľko zlých, že už nemôžu prísť k nebeskému Otcovi. Boh o všetkom vie. Ježiš svojich učeníkov uisťuje, že pozná každé ich zlyhanie i slabosť.

Biblia uvádza, že Boh nesedí mlčky a nečinne na svojom tróne. Obklopujú ho tisíce anjelov ochotne plniacich jeho vôľu. Teraz nemôžeme chápať spôsob, akým je Boh spojený s ostatnými časťami vesmíru vrátane našej nepatrnej planéty. On však počuje volanie každého z nás. Na každú skutočnú modlitbu odpovedá: „Tu som.“

Ježiš povedal svojim učeníkom slová, ktoré sú určené aj nám: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyznám i ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. Vy ste moji svedkovia na Zemi a ja som váš zástupca v nebi. Keď Otec pozrie na váš život, nebude vidieť chyby a zlyhania. Pozrie na vás skrze mňa, skrze môj dokonalý charakter, a uvidí, že ste ma prijali za svojho Záchrancu. Každý z vás, kto sa zúčastňuje záchrany ľudí pre Božie kráľovstvo, bude mať podiel na radosti a sláve z ich záchrany pre večnosť, ak ma prijmú do svojho srdca.“

Ježiš si uvedomoval, že vyslanie vtedajších učeníkov aj všetkých jeho naozajstných nasledovníkov v budúcnosti vyvolá mnohé spory, lebo satan im bude zakaždým klásť odpor. Praví nasledovníci sa však ochotne vzdajú všetkého, čo by im mohlo brániť v plnom odovzdaní sa Bohu a v odovzdávaní Božieho posolstva svetu.

Ježiš zasľúbil, že každý, kto prijme jeho nasledovníkov, dostane požehnanie, ako keby prijal samotného Ježiša.

Na zamyslenie:

1. Prečo Ježiš vyslal svojich učeníkov po dvojiciach?
2. Prečo sa potrebujeme učiť verše z Písma naspamäť? Ako na nás bude vo chvíli skúšky a vydávania svedectva pôsobiť Duch Svätý?
3. Ako sa môžeme o svoje poznanie Ježiša podeliť s druhými?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 10,1–42; Mk 6,7–11; Lk 9,1–6; Ef 6,12; Sk 4,13; Sk 6,10.15; 2Tim 4,16–17