73. kapitola - Slová nádeje

„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako som ja miloval vás, aby ste sa aj vy navzájom milovali.“
(Evanjelium podľa Jána 13,34)

Po Judášovom odchode Ježiš povedal:

„Teraz je oslávený Syn človeka a Boh je oslávený v ňom. A keď je v ňom oslávený, aj Boh ho oslávi v sebe a oslávi ho čoskoro. Deti, už len krátko budem s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy nemôžete ísť.“

Tieto slová učeníkov znepokojili a zarmútili. Ježiš preto hovoril o nádeji na opätovné stretnutie:

„Nech sa vám srdce neznepokojuje! Verte v Boha, verte aj vo mňa! V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto? Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“

„Pane, nevieme, kam ideš,“ namietol Tomáš, „ako môžeme poznať cestu?“

Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. Ak ste ma spoznali, budete poznať aj môjho Otca. Odteraz ho už poznáte a videli ste ho.“

Učeníci jeho slová ešte stále nechápali. Filip povedal: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí!“

Ježiš smutne namietol: „Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca. Ako to, že teraz hovoríš: Ukáž nám Otca? Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý zostáva vo mne, koná svoje skutky.“

Ježiš sa stal človekom, ale neprestal byť Bohom. Jeho slová i činy svedčili o jeho božstve a zjavovali Boha Otca. Keby učeníci rozumeli Ježišovmu úzkemu spoločenstvu s Bohom Otcom, nestrácali by vieru pri pohľade na Ježišovo utrpenie a smrť na kríži. Ježiš sa ich snažil na prichádzajúce ťažké chvíle pripraviť. Počas večera ho pozorne počúvali.

„Amen, amen, hovorím vám, že aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi.“

Po Ježišovom návrate do neba učeníci prežívali naplnenie tohto zasľúbenia. Hlásali ľuďom posolstvo o Božej láske a záchrane. Tisíce ľudí v Ježiša uverili.

Prednosť modlitby

Ježiš učeníkom vysvetlil, že tajomstvo ich úspechu spočíva v prosbe o milosť a silu v jeho mene: „A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby Otec bol oslávený v Synovi.“

Ježiš predkladá prosby svojich nasledovníkov Bohu Otcovi, ako keby boli jeho vlastné. Nepraje si, aby pri modlitbe vyslovovali nejaké frázy, ale aby vlastnými slovami vyjadrovali najhlbšie pohnútky srdca. Každá úprimná modlitba bude v nebi vypočutá. Boha teší, keď sa k nemu ľudia modlia plní viery a odovzdania a predkladajú mu svoje prosby a vďakyvzdania. Boh vypočúva aj tie najodvážnejšie prosby za veľké činy oslavujúce jeho meno.

Modliť sa v Ježišovom mene nás zaväzuje k tomu, aby sme prijali Ježišovu povahu, prejavovali jeho ducha a konali v súlade s jeho vôľou. Všetci, ktorí ho milujú, mu svoju lásku dokazujú poslušnosťou. Ježiš hovorí: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.“

Pravá poslušnosť vychádza zo srdca. Ak Bohu dovolíme, aby viedol naše myslenie, city i plány, budú naše činy vyjadrovať jeho vôľu. Čím viac poznáme Boha, tým viac prejavujeme Ježišovu povahu. V úzkom vzťahu s Bohom sa nám hriech protiví.

Pôsobenie Ducha Svätého

„A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás.“

Duch Svätý je teraz Ježišov zástupca na zemi. Ako človek nemohol byť Ježiš osobne prítomný všade, prostredníctvom Ducha Svätého však k nemu majú prístup všetci ľudia na zemi.

Ježiš poznal budúcnosť svojich dvanástich učeníkov. Vedel, že jeden skončí na popravisku, iný na kríži, ďalší vo vyhnanstve na pustom ostrove. Povzbudzoval ich zasľúbením, že s každým z nich bude prítomný v ich súžení. Kedykoľvek sa jeho nasledovníci postavia za pravdu, stojí pri nich. Ak sa dostanú do ťažkostí, poteší ich svojou láskou a dodá im silu a odvahu.

Zakaždým, keď sa cítime bezradní a opustení, k nám ako odpoveď na našu modlitbu viery prichádza Duch Svätý a utešuje nás. Od našich priateľov nás môžu odlúčiť rôzne okolnosti, od nebeského Priateľa a Tešiteľa nás však nemôže odlúčiť nič.

Ježiš svojich učeníkov uistil: „No Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“

Duch Svätý viedol učeníkov k pravému pochopeniu Ježišových slov. Predtým boli učeníci nabádaní k bezmyšlienkovitému prijímaniu učenia rabínov, ktoré mali považovať za Boží hlas. Nebolo teda pre nich jednoduché takýto spôsob myslenia zmeniť. Pod vplyvom Ducha Svätého však porozumeli slovám pravdy o Ježišovom kráľovstve a ocenili ich.

Duch Svätý je nazvaný Duchom pravdy. Satan sa snaží ovládnuť ľudskú myseľ podvodným učením, ktoré ničí charakter a vedie k zlému životnému štýlu. Naopak, Duch Svätý oslovuje človeka prostredníctvom Písma a zasieva do srdca pravdu. Odhaľuje nesprávne učenie a názory a nahradzuje ich pravdou.

Duch Svätý vedie k nasledovaniu Ježiša a k zachovávaniu jeho prikázaní. Boh chce v ľuďoch obnoviť svoj obraz a byť oslávený pri premene ich povahy.

Predpoveď Petrovho zaprenia

Skôr než učeníci opustili hornú miestnosť, zaspievali pieseň oslavujúcu Boha:

„Chváľte Hospodina, všetky národy,

oslavujte ho, všetci ľudia,

lebo je nesmierne jeho milosrdenstvo voči nám

a vernosť Hospodina až naveky!

Haleluja!“

Potom pomaly prechádzali mestskou bránou smerom k Olivovej hore. Každý bol ponorený do svojich myšlienok. Po chvíli Ježiš povedal:

„Vy všetci sa tejto noci nado mnou pohoršíte, lebo je napísané: Budem biť pastiera a ovce stáda sa rozpŕchnu. Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley.“

„Aj keby sa všetci nad tebou pohoršili, ja sa nikdy nepohorším,“ odhodlane vyhlásil Peter.

Ježiš odvetil: „Amen, hovorím ti, že tejto noci, skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“

„Aj keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem,“ zaprisahal sa Peter. A rovnako tak hovorili aj ostatní učeníci.

Peter myslel svoje vyhlásenie úprimne a úplne vážne, ale sám seba ešte dobre nepoznal. Bol sebaistý a samoľúby a tieto vlastnosti v ňom prehlušovali vieru v Ježiša. Nastala chvíľa, kedy sa musel odučiť prílišnej sebadôvere.

Keď sa topil vo vlnách Galilejského jazera, zvolal: „Pane, zachráň ma!“ Keby teraz vyslovil rovnakú prosbu, nezažil by horkosť a hanbu zo seba samého. Ježišove slová vnímal ako prejav nedôvery a ešte viac sa utvrdil vo svojom stanovisku.

Ježiš nemohol odvrátiť skúšku, ktorá učeníkov čakala, ale neponechal ich v zúfalstve. Ešte predtým, než ho zradili, ich uistil o svojom odpustení. Učeníci si boli po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní vedomí, že ich má Ježiš stále rád a že im odpustil.

Pravý vínny kmeň

Za jasného mesačného svitu sa vydali do Getsemanskej záhrady, kde si Ježiš všimol popínavý vinič. Použil ho ako prirovnanie:

„Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Zostaňte vo mne a ja vo vás. Podobne ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak nezostane na viniči, tak ani vy, ak nezostanete vo mne. Ja som vinič a vy ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak budete zachovávať moje prikázania, zostanete v mojej láske.“

Boh túži po tom, aby sa v ľuďoch prejavovala jeho svätosť, dobrota a láska. Ježiš však svojich učeníkov nevyzýva, aby sa zamerali na dobré skutky, ale na živé spojenie s ním. Ak žijeme s Ježišom v srdci, počúvame ho a čerpáme u neho silu, prirodzene nesieme dobré ovocie vo všetkom, čo robíme.

Prikázanie lásky a jednoty

Prvé slová, ktoré onej noci v hornej miestnosti vyšli z Kristových úst, zneli: „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému.“ Tomuto odkazu učeníci plne porozumeli až po Ježišovej smrti.

Nesebeckú lásku satan nenávidí a pokúša sa sťažiť Ježišovým nasledovníkom život. Ježiš varoval: „Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel skôr ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; keďže však nie ste zo sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.“

Na záver svojho posledného príhovoru k učeníkom Ježiš vyslovil vrúcnu modlitbu:

„Otče, prišla hodina; osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba. A ako si mu dal moc nad každým telom, tak nech on dá večný život všetkým, ktorých si mu dal. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného, pravého Boha i toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“

Na zamyslenie:

1. Čo majú Ježišovi nasledovníci robiť v čase, keď im Boží Syn pripravuje nový domov v nebesiach?
2. Duch Svätý je teraz Ježišov zástupca na zemi. Čo to pre nás znamená?
3. Čo máme urobiť, aby sme každý deň prijímali moc Ducha Svätého?
4. V čom sme podobní výhonkom viniča?
5. Ako môžeme mať istotu, že máme ozajstné spojenie s Ježišom?

Biblické texty k tejto téme:

Jn 13,31–38; Jn 14.–16. kap.; 1Jn 3,22; Ef 3,18–19; Flp 2,13; Ž 117; Mk 14,29–31; Lk 22,33; Mt 26,32; Mt 4,4; Jn 17,1–23