41. kapitola - Kríza v Galilei

„Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nebude smädný. Nikdy.“
(Evanjelium podľa Jána 6,35)

Ježiš si uvedomil, že v jeho živote nastal zásadný obrat. Zástupy, ktoré ho teraz chcú vyhlásiť za kráľa, sa čoskoro obrátia proti nemu. Nechcel napĺňať ich sebecké túžby po Mesiášovi. Ľudská láska sa ľahko zmení na nenávisť a chvála na zlorečenie.

Ježiš si prial, aby vyšiel najavo skutočný zámer ľudí… Od začiatku svojho pôsobenia nedával svojim nasledovníkom žiadnu nádej na získanie pozemských výhod, ale napriek tomu ho mnohí nasledovali v očakávaní, že v Ježišovom pozemskom kráľovstve dostanú dobré postavenie. Teraz im Ježiš odhalil pravú podstatu svojho poslania.

Správa o zázraku nasýtenia chlebmi a rybami sa všade rozchýrila. Na druhý deň prichádzali za Ježišom nielen tí, ktorí boli svedkami zázraku, ale aj ďalší ľudia. Očakávali, že Ježiša nájdu na rovnakom mieste, lebo jeho učeníci odplávali loďou na opačnú stranu jazera a žiadna iná loď tam už nebola. Ježiša však nenašli.

Začali teda hľadať v Kafarnaume a prišli do genezaretskej oblasti. Tam sa od učeníkov dozvedeli, čo sa v noci počas plavby prihodilo. Rozhodli sa počkať na Ježiša a dúfali, že im prezradí, ako sa dostal na druhý breh.

Len čo sa ukázal, vypytovali sa: „Rabbi, kedy si sa sem dostal?“ Ježiš im smutným hlasom odpovedal: „Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Neusilujte sa o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý zostáva pre večný život a ktorý vám dá Syn človeka.“

Pýtali sa: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“

„Toto je Boží skutok, aby ste verili v toho, ktorého on poslal,“ odpovedal Ježiš.

Ľudia však váhali. Predstavovali si, že by mal Mesiáš urobiť oveľa viac než len dávať mannu na nasýtenie, ako to robil Mojžiš. Mal by im dať zdravie a bohatstvo – a vyhnať Rimanov! Ježiš sa síce vyhlasoval za Božieho Syna, súčasne sa však odmietal stať kráľom Izraela. Pripadalo im, že ani on sám nie je celkom presvedčený o tom, že je Mesiáš.

Jeden z rabínov jedovato namietol: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba.“

„Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva ten pravý chlieb z neba, pretože Boží chlieb je ten, čo zostupuje z neba a dáva svetu život,“ odpovedal jasným hlasom Ježiš.

Niektorí z davu si stále mysleli, že hovorí o obilnom chlebe, a tak ho prosili: „Pane, vždy nám dávaj tento chlieb!“

Ježiš im povedal otvorene: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nebude smädný. Nikdy.“

Duchovný význam chleba bol v Písme známy z výrokov niektorých prorokov. Keby Izraelčania ich slovám rozumeli, chápali by tiež slová: „Ja som chlieb života.“ Chlieb zjedený v predošlom dni im dodal fyzickú silu. Ježiš im však chcel dať predovšetkým duchovnú silu a večný život.

Ježiš si uvedomoval, že v neho dav ľudí neverí. Aj napriek tomu, že boli svedkami mnohých zázrakov – rozmnoženia chleba, uzdravovania, Ježišovej moci nad prírodou – nič z toho nezmenilo ich mienku. Znovu však podotkol: „Veď som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A vôľou toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nikoho z tých, čo mi dal, ale aby som ich vzkriesil v posledný deň. Veď to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“

Rabíni a vodcovia ľudu sa nad jeho slovami okamžite pohoršili a odvetili: „Vari to nie je Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca a matku poznáme? Ako to, že teraz hovorí: Zostúpil som z neba?“ Výrokmi tohto nevzdelaného tesára narodeného za podivných okolností sa odmietli zaoberať.

Ježiš sa nijako nesnažil vysvetliť tajomstvo svojho narodenia. Nepotreboval brániť svoju povesť. Ježišova totožnosť a povaha sa prejavovali v jeho slovách a činoch. Nebeský Otec k sebe priťahuje srdcia všetkých ľudí. Iba tí, ktorí mu odporujú, odmietajú prijať Ježiša. Každý, kto túži po skutočnej láske a zmysle života, prijme Ježiša ako svojho Pána, keď počuje jeho posolstvo.

Chlieb života

Manna, ktorú jedli Izraelčania na púšti, nemohla zabezpečiť nesmrteľnosť, Ježišov životodarný chlieb však áno. Ježiš sa stal človekom, jedným z nás, aby sme mohli poznať Boha a duchovne sa s ním zjednotili. Vďaka tomuto zjednoteniu budeme pri jeho druhom príchode premenení alebo vzkriesení z mŕtvych. Ježiš je večný, a preto vierou v neho prijímame večný život.

Ježiš chcel, aby ľudia pochopili, že neprišiel na Zem rozdávať pozemský chlieb. Prišiel, aby všetkým ponúkol večný život, ktorý spečatí svojou zástupnou smrťou na kríži. Povedal: „Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“

Židom vôbec nedochádzalo, že veľkonočný baránok je symbolom poukazujúcim na Ježiša. Väčšina ľudí sa vtedy nad Ježišovými výrokmi pohoršila, lebo ich chápali doslovne. Dokonca aj mnoho jeho nasledovníkov povedalo: „Tvrdá je táto reč. Kto ju môže počúvať?“

Ježiš im odpovedal: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží! Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život.“

Slová života

Ježišovými slovami vznikol pri stvorení planéty Zem život. Počas svojho pozemského života Ježiš slovami vyháňal démonov, uzdravoval choroby, tíšil búrku a kriesil mŕtvych. Celá Biblia je zjavením Ježiša a jeho slov, ktoré majú obrovskú moc. Ježiš buduje vieru svojich nasledovníkov na Božom slove, ktoré je zdrojom ich viery a moci.

Jedlo sýti telo, aby malo fyzickú silu. Božie slovo sýti dušu a vytvára duchovnú silu. Každý z nás môže čerpať život z Božieho slova. Mali by sme starostlivo študovať Bibliu a prosiť Ducha Svätého o pomoc, aby sme jej porozumeli. Tak ako sami jeme, máme tiež sami starostlivo študovať Písmo a nespoliehať sa na názory druhých. Ježiš hovorí prostredníctvom Biblie ku každému z nás, platia pre nás jeho zasľúbenia i varovania. Boh nepriniesol obeť svojho Syna pre ľudstvo len všeobecne, priniesol ju tiež konkrétne pre každého z nás. Skúsenosti zapísané v Božom slove sa môžu stať aj našimi skúsenosťami. Zasľúbenia a modlitby sú určené tiež pre nás. Jesť životodarný chlieb znamená stotožniť sa s Božími slovami v Biblii a žiť podľa nich. Budú ovplyvňovať naše myslenie a napomáhať rozvoju nášho charakteru.

Skúška viery

Ježiš vedel, že vyrieknuté slová vyskúšajú vieru všetkých, ktorí tvrdili, že sú jeho nasledovníkmi. Vedel, že sa učeníci budú musieť vzdať niektorých svojich predstáv. A bolo mu tiež jasné, že mnohí túto skúšku nezvládnu.

Ježišove výroky otvorili oči ľuďom, ktorí sa ho chceli zmocniť a vyhlásiť ho za kráľa. Uvedomili si, že ich nečaká ani moc, ani sláva, jedlo bez práce či bohatstvo. Boli nadšení Ježišovou zázračnou mocou, ale neboli ochotní žiť skromným a obetavým životom ako on. Ak Ježiš nechce oslobodiť ich zem od Rimanov, nechcú s ním mať nič spoločné!

Vo chvíli, keď Ježiš vyhlásil „No medzi vami sú niektorí, čo neveria,“ sa mnohí cítili veľmi dotknutí. Chceli dať najavo svoju nevôľu, a tak s opovrhnutím odišli a už sa nikdy nevrátili. Neskôr prekrúcali Ježišove slová i činy a spochybňovali jeho pohnútky. Ich pôsobenie vyvolalo taký hnev verejnosti, že sa Ježiš čoskoro ocitol v nebezpečenstve.

Aj v dnešnej dobe ľudia prechádzajú rovnakou skúškou. Keď sa z Písma dozvedia novú pravdu a pochopia, že ich toto poznanie vedie k nutnosti zmeniť život, veľakrát ju odmietnu a už ju nechcú počuť. Cítia sa dokonca dotknutí tým, že od nich Boh vôbec niečo také požaduje!

Ježiš hľadel na odchádzajúcich poslucháčov odmietajúcich jeho slová. Obrátil sa pritom k svojim dvanástim učeníkom s otázkou: „Aj vy chcete odísť?“ Peter odpovedal za všetkých: „Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života a my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“

Od chvíle, keď učeníci začali nasledovať Ježiša, zažili viac radosti a vnútorného pokoja ako v celom dovtedajšom živote. Ako by sa mohli odvrátiť od svojho Učiteľa, ktorého si tak vážili a ktorý im bol príkladom ozajstného a čistého života? Byť bez neho si už vôbec nedokázali predstaviť!

Dôvod skúšky

Medzi ľuďmi sa ako blesk šírila nepravdivá správa o Ježišovom priznaní, že nie je Mesiáš. Jeho popularita slabla v Galilei i v Judsku. Izrael svojho Mesiáša zavrhol.

Ježiš si uvedomoval, čo jeho slová vyvolajú. Vedel vopred o svojom zápase v Getsemanskej záhrade i ukrižovaní na Golgote. Bol si vedomý, akou ťažkou skúškou učeníci pri záverečných udalostiach jeho života prejdú. Nebyť tejto prvej skúšky, tak tí, ktorí ho nasledovali iba pre svoje sebecké záujmy, by sa k nemu pri posledných udalostiach tiež obrátili chrbtom. V tejto temnej chvíli by príklad ľudí, ktorí sa od Ježiša odvrátia, mohol strhnúť aj ostatných. Preto Ježiš vystavil svojich učeníkov skúške nasledovania ešte v čase, keď s nimi bol prítomný osobne a mohol posilňovať ich vieru. Myslel na nich a snažil sa im uľahčiť budúce utrpenie.

Všetko, čo Ježiš povedal a robil, malo svoj účel a cieľ – záchranu ľudí pre večnosť. Niektoré jeho činy a slová sú pre naše obmedzené chápanie tajomstvom, Božiu lásku však môžeme vidieť vo všetkom, čo vykonal. Ak budeme s Ježišom tráviť čas, spoznáme jeho múdrosť a vedenie v našich životných etapách a skúškach, v ktorých odhalí naše slabosti a pomôže nám ich prekonať.

Na zamyslenie:

1. Prečo si ľudia mysleli, že ani Ježiš nie je celkom presvedčený o svojom mesiášskom poslaní?
2. Potreboval Ježiš obhajovať svoju totožnosť?
3. Prečo mnoho ľudí po tejto udalosti Ježiša zavrhlo?
4. Ako táto skúsenosť uľahčila učeníkom trápenie, ktoré na nich čakalo v budúcnosti?
5. Čo pre každého z nás znamená jesť naozajstný nebeský chlieb?
6. Rovnako ako prijímanie fyzického pokrmu je pre náš život nevyhnutné prijímanie duchovného pokrmu. Vyčlenili sme si každý deň čas na štúdium Písma?

Biblické texty k tejto téme:

Jn 6,22–71; Mk 14,22; Lk 4,4; Dt 8,3; Jer 15,16; 1Kor 2,14