20. kapitola - Uzdravenie syna kráľovského úradníka

„Keby ste nevideli znamenia a divy, neuverili by ste.“
(Evanjelium podľa Jána 4,48)

Keď sa ľudia z Galiley vrátili po veľkonočných sviatkoch domov, rozprávali o Ježišovi a jeho zázrakoch. Odmietnutie Ježiša jeruzalemskými predstaviteľmi ho u Galilejčanov urobilo ešte populárnejším. Mnohým prekážal povýšenecký postoj kňazov a to, že znesvätili chrám. Dúfali, že by Ježiš, ktorý vyhnal nepoctivých kňazov a obchodníkov z chrámu, mohol byť zasľúbeným Mesiášom.

Napriek tomu všetkému však ľudia z Nazareta, galilejského mestečka, kde tento mladý muž vyrastal, v jeho mesiášske poslanie neverili. Vtedy Ježiš povedal svojim učeníkom: „Amen, hovorím vám, že nijaký prorok nie je vzácny vo svojej domovine.“ Ľudia veľakrát mylne posudzujú druhých podľa vlastných meradiel a pravidiel. Nevzdelaní a prízemní ľudia z Nazareta posudzovali Ježiša podľa jeho chudobného domova a prostého oblečenia. Nevážili si jeho čistý život a nesebeckú lásku. Ježiš sa preto pri svojej spiatočnej ceste do Kány, kde pri svadobnej hostine premenil vodu na víno, v Nazarete nezastavil.

Správa o jeho návrate sa šírila po celom kraji a veľa chorých a trpiacich ľudí získalo novú nádej. V meste Kafarnaum žil jeden kráľovský židovský úradník, ktorého syn ťažko ochorel. Lekári sa už po dlhotrvajúcej a neúspešnej liečbe vzdali nádeje na chlapcovo uzdravenie a prestali ho liečiť.

Len čo sa úradník dozvedel o Ježišovom návrate do Kány, rozhodol sa ho vyhľadať a požiadať o pomoc. Pretlačil sa davom a zbadal jednoducho oblečeného muža tak isto zašpineného od chôdze po cestách, ako bol on sám. Srdce sa mu zovrelo úzkosťou. Začal pochybovať o tom, či mu tento obyčajný človek môže pomôcť. Nakoniec sa predsa len rozhodol Ježiša osloviť. Pristúpil k nemu s naliehavou prosbou: „Môj syn umiera. Prosím, poď so mnou a uzdrav ho.“

Ježiš vedel o jeho chorom synovi ešte skôr, ako úradník opustil svoj dom. Bol si vedomý aj toho, že by ho za Mesiáša neprijal, ak by jeho syna neuzdravil. Spomenul si na jednoduchú a úprimnú vieru Samaritánov, ktorí žiadne zázraky nežiadali.

Povedal teda: „Keby ste nevideli znamenia a divy, neuverili by ste.“ Ježiš chcel viac než len uzdraviť jeho dieťa. Veľmi si prial, aby celá úradníkova rodina pochopila Božiu lásku a plán záchrany pre večný život a mohla tak vydávať svedectvo v meste Kafarnaum, kam sa chystal čoskoro prísť.

Keď úradník počul Ježišove slová, uvedomil si, aká slabá je jeho viera. Bolo mu jasné, že stojí v prítomnosti Niekoho, kto pozná jeho myšlienky a má moc vypočuť každú prosbu. Rozochvel sa. Pochopil totiž, že toto váhanie môže stáť jeho syna život. Padol na kolená a naliehavo prosil: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“

Ježiš poznal jeho dôveru a tiež veľkú otcovskú lásku. Nikdy by sa neodvrátil od človeka, ktorý prosí v takejto núdzi. Po chvíľke mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“

Kráľovský úradník sa vracal domov s takou radosťou a pokojom vo svojom srdci, aký nikdy predtým nezažil. Uveril, že jeho syn je uzdravený a že Ježiš je skutočný Mesiáš.

V Kafarnaume spozorovali, že sa s dieťaťom niečo deje. Horúčka ustúpila, chlapcove oči sa rozjasnili a pohyby tela vypovedali o tom, že sa mu navracia sila. Náhle sa cítil oveľa lepšie a jeho radostný pohľad všetkých udivil. Po chvíli zaspal, aby načerpal ďalšiu silu. Celá rodina bola z jeho uzdravenia nadšená.

Mestečko Kána sa nachádzalo neďaleko Kafarnauma. Keby sa úradník ponáhľal, mohol sa po rozhovore s Ježišom vrátiť ešte v ten istý deň domov. Išiel však pokojným a voľným tempom a dorazil až nadránom. Keď opúšťal svoj dom, bol zúfalý. Slnečný svit sa zdal temný a spev vtákov mu v jeho situácii pripadal ako výsmech. Teraz sa na všetko pozeral inými očami. Zdalo sa mu, že celá príroda chváli Boha spolu s ním.

Ešte kráčal po ceste, keď videl svojich služobníkov, ako mu bežia v ústrety. Nemohli sa dočkať, než mu oznámia tú novinu, že jeho syn je nažive a úplne zdravý!

Úradník však nebol prekvapený. Spýtal sa ich: „Kedy sa mu uľavilo?“ Odpovedali: „Včera o siedmej hodine mu prestala horúčka.“

Uvedomil si, že sa tak stalo presne vo chvíli, keď ho Ježiš uistil: „Tvoj syn žije.“

Rozbehol sa privítať svojho syna. Vrúcne ho objímal a neustále ďakoval Bohu.

Úradník si prial Ježiša viac spoznať. V nasledujúcich mesiacoch preto pozorne počúval jeho učenie a celá jeho rodina v Ježiša uverila. Obyvatelia Kafarnauma sa dozvedeli o uzdravení úradníkovho syna, čo malo vplyv na to, že prijali Ježišovo učenie.

Mnohokrát sa obraciame k Bohu až vtedy, keď máme nejaké problémy alebo želania. Ježiš počuje naše volanie. Chce nám však dať oveľa viac. Túži nadviazať s nami úprimný, priateľský a dôverný vzťah, v ktorom by sme sa delili o všetko, čo prežívame.

Rovnako tak ako úradník z Kafarnauma sa aj my môžeme naučiť úplne dôverovať Bohu. Nechajme sa viesť Ježišovými radami a prisľúbmi. Ak Boha žiadame o čokoľvek v zhode s jeho vôľou, môžeme si byť istí, že nás vypočuje v pravý čas.

Na zamyslenie:

1. Prečo ľudia z Nazareta neprijali Ježiša ako Mesiáša?
2. Aký mal Ježiš zámer, keď uzdravil úradníkove dieťa?
3. Prečo sa kráľovský služobník po rozhovore s Ježišom neponáhľal ihneď domov?
4. Ak máme naozajstný a priateľský vzťah s Ježišom, akým spôsobom s ním hovoríme?

Biblické texty k tejto téme:

Jn 4,43–54; Flp 4,4–8; 1Jn 5,14