38. kapitola - Odpočinok po návrate

„Poďte vy sami do ústrania na osamelé miesto a trochu si odpočiňte!“
(Evanjelium podľa Marka 6,31)

Hneď ako učeníci prišli zo svojich misijných ciest späť k Ježišovi, rozprávali mu o všetkom, čo prežili. Často museli hovor prerušiť, lebo za ním stále prichádzalo veľa ľudí. Nemali ani chvíľku pokoja na jedlo. Ježiš z ich rozprávania poznal, že bude potrebné ešte veľa vecí prebrať. Učeníci sa mu zdôverili, že v niektorých situáciách nevedeli, čo majú povedať alebo ako by sa mali zachovať. Keď robili nejaký zázrak, dostávali sa do pokušenia vyvýšiť samých seba, ako keby moc na vykonávanie zázrakov pochádzala od nich samotných. Satan ich zvádzal k duchovnej pýche. Zatúžili po pokojných chvíľach v prírode s Ježišom a po dôvernom rozhovore.

Doba odlúčenia bola obťažná aj pre Ježiša. Dopočul sa o poprave Jána Krstiteľa, čo mu pripomenulo, kam i jeho život smeruje. Ocital sa čoraz častejšie pod náporom kritiky kňazov aj rabínov a špehovaním zvedov. Plán na odstránenie Ježiša sa každým dňom upresňoval.

Ku kráľovi Herodesovi sa tiež doniesli správy o pôsobení Ježišových učeníkov. Ježišove činy ho zaujali, pretože sa povrávalo, že Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych. Kráľ sa obával, že sa ho Židia pokúsia zvrhnúť z trónu. Nespokojnosť ľudu narastala a schyľovalo sa k ozbrojenej vzbure proti Rimanom. Ten, kto upútaval pozornosť davov, sa prirodzene dostával do podozrenia z plánovania vzbury. Bolo zrejmé, že Ježiš nemôže vo svojom verejnom pôsobení v Galilei ďalej pokračovať.

Učeníci Jána Krstiteľa pochovali Jánovo telo. Následne sa pridali k Ježišovi, u ktorého hľadali útechu a vedenie. Celá skupina učeníkov sa potrebovala na čas uchýliť na nejaké pokojné miesto, preč od hluku a zmätku davov, špehov a obviňovania farizejov. Ježiš im preto povedal: „Poďte vy sami do ústrania na osamelé miesto a trochu si odpočiňte!“ Nastúpili na loď a zamierili na opustené, bujnou zeleňou porastené miesto na severnej strane jazera blízko Betsaidy.

Odpočinok

Ježiš diskutoval s učeníkmi o ich skúsenostiach a zážitkoch. Upozorňoval ich na niektoré nedostatky a vysvetľoval, ako majú k ľuďom správne pristupovať. V krásnej prírode si všetci dobre oddýchli. Spoločenstvo s Ježišom ich povzbudilo do ďalšej práce, a tak boli znovu odhodlaní ísť a šíriť Božie posolstvo.

Hoci má byť ešte vykonané veľké dielo, Ježiš nikomu nenaložil bremeno nekonečnej práce. Slová povedané učeníkom platia aj pre jeho dnešných nasledovníkov. Každý, kto odovzdáva Božie posolstvo, by mal aj pravidelne odpočívať. Ak sa podieľame na záchrane druhých, máme niekedy sklon uskutočňovať svoje vlastné myšlienky a plány. Pre nedostatok času sa menej modlíme a menej spoliehame na Boha. Môžeme tak stratiť vedomie závislosti na Ježišovi a zamerať sa len na svoju prácu pre druhých. Iba vďaka Ježišovej pomoci a požehnaniu môže našu prácu sprevádzať zdar. Treba si nájsť čas na modlitby, stíšenie a štúdium Písma, aby sme prežívali spoločenstvo s Ježišom.

Nikto nemal v živote toľko práce a zodpovednosti ako Ježiš – a on sa napriek tomu často modlil. Po celý deň bol veľmi vyťažený, preto potreboval načerpať novú silu. Zavčas ráno vstával a na pokojných miestach v modlitbe hovoril so svojím nebeským Otcom.

Rovnako ako my bol aj on úplne závislý na Bohu. Vo svojich modlitbách prosil Boha o silu na zvládnutie svojho poslania a k odolaniu každodennému pokušeniu. Svoje starosti a úzkosť odovzdával Otcovi. Vďaka neustálemu spojeniu s Bohom prijímal život, ktorý odovzdával svetu. Spájal tak ľudí s Bohom celého vesmíru.

Každý z nás potrebuje zažiť podobnú skúsenosť s modlitbami. Keď utíchne denný ruch, môžeme odložiť všetku prácu a opustiť všetky starosti. Pokoj pri stíšení pred Bohom nám umožní počuť Boží hlas. Môžeme tak prežívať skutočný odpočinok a získať pokoj vo svojom vnútri. V našom živote sa prejaví Božie požehnanie, múdrosť a sila, ktorá bude mať vplyv na celé okolie.

Ak si urobíme čas, aby sme prišli za Ježišom, a zveríme mu svoje starosti, potreby i radosti, nebudeme sklamaní. Ak ho požiadame o pomoc a múdrosť k zvládaniu nášho náročného života, dá nám ju.

Na zamyslenie:

1. O čom hovoril Ježiš s učeníkmi po ich návrate z misijnej cesty?
2. Prečo spolu odišli na pokojné a opustené miesto?
3. Ako Ježiš prežíval spoločenstvo so svojím nebeským Otcom?
4. Počuli sme niekedy Boží hlas? Aké to pre nás malo dôsledky?

Biblické texty k tejto téme:

Mk 6,30–32; Mt 14,1–2; Mt 14,12–13; Mt 9,38; Ef 4,11–13; Lk 9,7–10; Mk 1,35; Lk 5,15–16; Lk 6,12; Jk 1,5