42. kapitola - Ježiš a tradícia

„Ak však slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“
(Evanjelium podľa Matúša 15,14)

Ježišovi učeníci pôsobili v mnohých mestách a dedinách, čo vyvolávalo u náboženských vodcov v Jeruzaleme zášť. Rabíni vyslali ďalších špehov, aby sledovali počínanie Ježiša i jeho učeníkov a našli spôsob, ako by proti nemu mohli popudiť ľud.

Plánovali Ježiša obviniť z nedodržiavania náboženských tradícií a obradov. Jedna z tradícií spočívala v obradnom umývaní rúk a stala sa základným pravidlom a požiadavkou pre tzv. „čisté“ osoby. Tentoraz špehovia nenapadli priamo Ježiša, ale jeho učeníkov. Vyzvedali: „Prečo tvoji učeníci prestupujú tradíciu starších? Veď si neumývajú ruky, keď idú jesť chlieb!“

Ježiš nezačal obhajovať seba ani svojich učeníkov. Odpovedal tiež otázkou: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu? Veď Boh povedal: Cti svojho otca aj matku! A kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť. Vy však hovoríte: Človek, ktorý by povedal otcovi alebo matke: To, čo by si mal dostať odo mňa, je dar – ten už vraj nemusí ctiť svojho otca. Takto ste zbavili platnosti Božie slovo pre svoju tradíciu.“

Rabínske predpisy totiž ľuďom dovoľovali zanedbávať aj vlastných rodičov, ak svoje peniaze či majetok venovali na účely chodu chrámu, a to aj napriek tomu, že rodičia nutne potrebovali pomoc. Za svojho života si majetok mohli užívať, po ich smrti však pripadol na potreby chrámu.

Ježiš odhalil podstatu rabínskych zákonov. Chcel tak oslobodiť tých, ktorí úprimne túžili slúžiť Bohu a museli niesť bremeno ceremoniálnych obradov. Jasne vyhlásil, že rabíni sa nadraďovaním svojich príkazov nad prikázania Písma stavajú nad Božiu autoritu, čo je neprípustné.

Prítomným vysvetlil námietku farizejov takto: „Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.“ Človeka znečisťuje zlý skutok, myšlienka či slovo a prestupovanie Božieho zákona, nie opomenutie vonkajších, ľuďmi ustanovených obradov. Pravá „čistota“ človeka teda pochádza zvnútra, nie zvonku.

Slepí vedú slepých

Učeníci si všimli, ako sa špehovia nahnevali. Chceli situáciu nejako upokojiť, a preto sa Ježiša opýtali: „Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli to slovo?“

On im odpovedal: „Každá rastlina, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, bude vykorenená.“ Žiadne tradície ani prikázania, ktoré vytvorili ľudia a ktoré sú v rozpore s Božím slovom, nemajú v Božích očiach hodnotu.

A o náboženských vodcoch povedal: „Nechajte ich! Sú to slepí vodcovia slepých. Ak však slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“

Aj v dnešnej dobe niektorí kresťania vyznávajú náboženské tradície, ktorým prisudzujú rovnakú hodnotu ako Písmu. Viera každého ozajstného nasledovníka Ježiša Krista má byť však založená na výrokoch Písma, na jeho zasľúbeniach a prikázaniach. Božie slovo je treba vyzdvihnúť nad výroky akéhokoľvek cirkevného predstaviteľa či cirkevného snemu.

Biblia označuje verných Ježišových nasledovníkov v záverečných dňoch pozemských dejín ako tých, ktorí zachovávajú Božie prikázania, nie tradície či pravidlá stanovené ľuďmi. Ježiš nás vyzýva k osobnému poznávaniu Písma miesto myšlienok a nariadení rôznych duchovných vodcov. Iba Biblia ako neomylné Božie slovo prináša pravé poznanie Boha. V dnešnom svete, kde sa všetko relativizuje a spochybňuje, je tak Biblia spoľahlivým vodítkom pre život každého človeka.

Na zamyslenie:

1. Prečo chcel Ježiš odhaliť pravú povahu rabínskych zákonov?
2. Čím sa rabíni stavali nad Božiu autoritu?
3. Prečo aj v dnešnej dobe toľko ľudí nasleduje náboženské tradície miesto Písma?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 15,1–20; Mk 7,1–12; Lk 11,37–41; 1Jn 2,3; Koh 12,14; Ž 119,99.100; Zj 12,17