49. kapitola - Voda života

„Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije.“
(Evanjelium podľa Jána 7,37)

Židia sa trikrát do roka zhromažďovali v Jeruzaleme k náboženským slávnostiam. Teraz nastal čas Sviatku stánkov, posledných slávností v roku, ktoré sa uskutočňovali po dokončení zberu obilia, olív a viniča. Počas tohto sviatku Izraelčania ďakovali Bohu za úrodu a pripomínali si Božiu starostlivosť pri putovaní svojich predkov po púšti. Vtedy bývali Izraelčania na púšti v stanoch.

Ľudia z celej Palestíny a ďalších krajín prichádzali na sedemdňový sviatok s darmi vďakyvzdania. Po celú dobu trvania slávností bývali v prístreškoch vyrobených zo zelených vetiev. Kopce aj údolie v okolí Jeruzalema boli posiate zelenými príbytkami. V Jeruzaleme sa tieto prístrešky stavali na uliciach, chrámovom nádvorí a na strechách domov.

Stredobodom pozornosti bol chrám, na ktorého nádvorí kňazi spievali Bohu oslavné piesne. Postupne sa k nim pridávali radostné hlasy z celého Jeruzalema. V noci bol chrám osvietený mnohými lampami vyžarujúcimi svetlo aj na zhromaždený dav.

Najpôsobivejší obrad slávnosti pripomínal jednu významnú udalosť z pobytu Izraelčanov na púšti. Počínal úsvitom. Za dlhého, prenikavého zvuku strieborných trubiek kňazov a za nadšeného chválenia pútnikov nabral kňaz do nádoby vodu z potoka Kidrón a slávnostne s ňou stúpal po schodoch k chrámovému nádvoriu. Pri oltári zmiešal vodu s čerstvou hroznovou šťavou a nalial ju do umývadla, z ktorého stekala potrubím späť do potoka. Vytekajúca voda pripomínala Boží príkaz, po ktorom vytryskla voda zo skaly, aby sa Izraelčania mohli v púšti napiť.

V pravý čas

Ježiš neprišiel do Jeruzalema od chvíle, keď uzdravil chorého pri rybníku Bethesda. Chcel tým predísť zbytočným sporom s kňazmi. Ježišovi bratia sa chystali na sviatky so zámerom prinútiť Ježiša, aby šiel s nimi. Rovnako ako Ježišovi učeníci aj oni sa držali presvedčenia, že Ježišovo neustále polemizovanie s náboženskými vodcami nie je správne. Domnievali sa, že kňazi a rabíni majú v mnohom pravdu. Napriek tomu ich však stále prekvapoval Ježišov čistý život a zázraky, ktoré konal.

„Odíď odtiaľto,“ naliehali naňho „a choď do Judska, aby aj tvoji učeníci videli skutky, ktoré konáš! Veď nikto nerobí nič v skrytosti, ale chce byť verejne známy. Ak robíš takéto veci, ukáž sa svetu.“ Vyzývali ho, aby šiel do hlavného mesta, presvedčil kňazov a vládcov a ustanovil svoje kráľovstvo. Uchvacovala ich myšlienka, že by boli bratmi kráľa!

Ježiš im vtedy odpovedal: „Môj čas ešte nenastal.“ A zostal v Galilei. Nechcel sa hneď vystaviť nebezpečenstvu a spôsobiť rozruch. Vedel, že ho svet nenávidí a kvôli svojmu poslaniu čoskoro zomrie. Nebolo by múdre udalosti uponáhľať, pretože sa riadil Božou vôľou.

Na sviatok stánkov sa zišli ľudia z mnohých krajín. Dúfali, že uvidia Ježiša, o ktorom už toľko počuli. Aj farizeji na neho nedočkavo čakali a chceli sa ho zmocniť. Po celom meste sa o ňom hovorilo, ale nikto nevedel, kde sa nachádza. Mnohí vyhlasovali, že je to prorok zoslaný Bohom, iní ho považovali za podvodníka.

Ježiš medzitým prišiel nepozorovane do Jeruzalema zriedka využívanou cestou. Uprostred slávností sa objavil na chrámovom nádvorí, kde sa zhromaždilo veľké množstvo ľudí. Svojím nečakaným príchodom všetkých prekvapil. Zavládlo ticho. Ježiš prehovoril s takou mocou, že niečo podobné ľudia ešte nikdy nepočuli. Vysvetľoval zmysel chrámových symbolov, obradnej služby a slov prorokov v Písme. Hovoril o veciach pozemských i nebeských. Varoval tiež pred prichádzajúcou skazou, ak ľudia neuposlúchnu Božie slovo a neprijmú požehnanie, ktoré Ježiš prináša.

Všetci žasli nad jeho poznaním a jeden druhého sa pýtali: „Ako to, že sa tento vyzná v Písmach, hoci sa neučil?“

Voda života

V posledný deň sviatku vykonávali kňazi obrad pripomínajúci zázračné vytrysknutie vody zo skaly. Slávnosti trvali už týždeň a väčšina účastníkov pociťovala únavu. Ježiš sa postavil na nádvorí a prenikavým hlasom zvolal: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra.“

Pred mnohými storočiami udrel Mojžiš do skaly na púšti, aby z nej vytryskla voda. Tá naozaj začala prúdiť a ľudia sa dostatočne napili. Voda bola súčasne aj symbolickým odkazom na Mesiáša, ktorý zomrie zástupnou smrťou za hriechy ľudí, aby mohla začať prýštiť pomyselná živá voda záchrany a ľudia sa ňou občerstvili.

Bolo tu nepreberne tých, ktorí v tento deň Ježiša počuli a zatúžili po ponúknutej záchrane. I napriek okázalej sláve a nádhere slávností v nich nevzplanulo nič, čo by uspokojilo ich vnútro a uhasilo smäd po nepominuteľných veciach. Slová „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije“ ich oslovili a navrátili im stratenú nádej. Spoznali v nich dar záchrany svojho života pre večnosť.

Rovnaká ponuka platí aj v dnešnej dobe pre všetkých, ktorí sú smädní po nádeji a zmysluplnom živote. Odovzdajme sa preto Ježišovi a načerpajme jeho vodu života ešte dnes!

Na zamyslenie:

1. Ako sa slávil sviatok stánkov?
2. Prečo sa Ježišovi bratia usilovali o to, aby Ježiš na tieto slávnosti prišiel?
3. Aké posolstvo Ježiš predniesol, keď sa nečakane objavil na nádvorí chrámu?
4. Prečo je voda vhodným symbolom pre spasenie?
5. Prijali sme vodu života?

Biblické texty k tejto téme:

Jn 7,1–15; Jn 7,37–39; Ž 106,1; Iz 12,2–3; Zj 22,17; Jn 4,14