14. kapitola - Našli sme Mesiáša

„Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“
(Evanjelium podľa Jána 1,29)

Ján Krstiteľ kázal a krstil v Betánii na vzdialenejšom brehu Jordánu. Svojím vplyvným kázaním upútal nielen záujem ľudu, ale tiež pozornosť náboženských vodcov. Pri každom väčšom zhromaždení Židov hrozilo nebezpečenstvo vyvolania vzbury, a tak sa Rimania pozerali na akýkoľvek zhluk ľudí s nedôverou. Najmenší náznak vzbury vzbudzoval strach aj u židovských predstaviteľov.

Pred začiatkom svojho pôsobenia Ján nepožiadal o povolenie židovských zástupcov v najvyššej rade národa, v Sanhedrine. Často karhal neresti ľudu a jeho vodcov. Aj napriek tomu ho ľudia dychtivo počúvali. Záujem o jeho posolstvo neustále rástol. Jánovo verejné vyučovanie a kázanie priviedlo veľradu k rozhodnutiu, že sa jej musí zodpovedať aj napriek tomu, že ju o povolenie nežiadal.

V dobe, keď bol Izrael nezávislým národom, plnil Sanhedrin úlohu najvyššieho súdu v krajine. Mal právomoc vytvárať náboženské i občianske zákony a vymáhať ich zachovávanie. Aj keď teraz podliehal rímskym vládcom a zákonom, stále mal na židovský národ značný vplyv. Táto veľrada bola tvorená vybranými kňazmi, prednými mužmi a učiteľmi. V čele veľrady stál spravidla veľkňaz.

Najvyššia rada musela k Jánovmu pôsobeniu zaujať nejaké stanovisko. Niektorí z jeho členov si spomenuli na skúsenosť kňaza Zachariáša, Jánovho otca, pri službe v chráme. Tiež Zachariášovo proroctvo poukazovalo na Jána ako na hlásateľa príchodu Mesiáša.

Mnoho storočí nemal Izrael žiadneho pravého proroka a také volanie k obnove ľudu dávno nepamätal. Jánovo nabádanie k vyznaniu hriechov znelo neobvykle a prekvapivo. Mnohí vodcovia ľudu si však Jánovo posolstvo nechceli ísť vypočuť. Mali totiž strach, že by ich priviedlo k odhaleniu ich skrytých hriechov.

Jánovo kázanie bolo znamením prichádzajúceho Mesiáša. Ľudia vedeli, že Daniel vo svojom proroctve vysloveným pred niekoľkými storočiami povedal, že Mesiáš príde po uplynutí prorockých „sedemdesiatich týždňov“. A toto obdobie už takmer uplynulo. Veľa ľudí sa na príchod Mesiáša tešilo a očakávalo znovuobnovenie slávy a moci svojho národa.

Ľudia boli z Jánovho posolstva takí nadšení, že židovskej rade nezostávalo nič iné, než ho potvrdiť či vyvrátiť. Vplyv rady na národ slabol a mnohí Židia už na vydané vyhlásenie nebrali ohľad. Nakoniec sa členovia veľrady rozhodli vyslať zástupcov kňazov a rabínov, aby sa s Jánom stretli a prediskutovali s ním jeho zámery.

Hneď ako dorazili k rieke, uvideli, ako Jána počúva početný dav. Snažili sa o vytvorenie vážnej a oficiálnej atmosféry, aby urobili dojem na ľud a získali prorokovu pozornosť. Ľudia im v úcte a zo strachu ustupovali, aby nechali nečakanú návštevu prejsť. Pýšní zástupcovia veľrady predstúpili pred proroka sebavedome a vo skvostných oblekoch.

„Kto si ty?“ pýtali sa.

Ján vedel, čo majú na mysli, a preto odpovedal: „Ja nie som Mesiáš.“

„Čo teda? Si Eliáš?“

„Nie som,“ odpovedal.

„Si azda ten prorok?“

Ján pokrútil hlavou. „Nie.“

Rabíni sa dožadovali odpovede. „Tak kto si? Aby sme dali odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš sám o sebe?“

Ján odpovedal slovami proroka Izaiáša: „Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnajte Pánovu cestu.“

Keď v dávnych dobách prechádzal kráľ odľahlými miestami svojho panstva, vyslal napred skupinu slúžiacich, aby upravili cestu pre jeho koč. Museli zasypať diery a vyrovnať nerovnosti. Prorok použil tento obraz na objasnenie Mesiášovho diela. Keď podobným spôsobom zasiahne ľudské srdcia Boží Duch, odstráni z nich pýchu, túžbu po rozkošiach, zábave a moci a vtlačí do nich pokoru a sebaobetavú lásku. Jánovo poslanie bolo rovnaké: pripraviť srdcia ľudí na posolstvo prichádzajúceho Kráľa.

Rabíni sa ďalej vypytovali: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš, ani prorok?“

Na začiatku jeho verejného pôsobenia sa niektorí domnievali, že by Ján mohol byť vzkrieseným prorokom Mojžišom, lebo dobre poznal proroctvá a dejiny Izraela. Väčšina ľudí tiež verila, že sa pred Mesiášovým príchodom osobne zjaví prorok Eliáš. Ján však poprel, že by on bol Eliáš. Ježiš sa neskôr o Jánovi vyjadril slovami: „Ak chcete pochopiť to, čo mienim, Ján je novým Eliášom.“ Ján vystupoval s duchom a mocou Eliáša a konal rovnako významné dielo ako on.

Mnohí Ježiša nepoznali

Mnohí z tých, ktorí sa v tento deň nachádzali pri rieke Jordán, boli neskôr svedkami Ježišovho krstu. Väčšina z nich však pri tejto významnej udalosti nevidela ani nepočula zázračné znamenie z neba. Niekoľko mesiacov počúvali Jánovo posolstvo, ale nezmenili svoje zlé zmýšľanie ani zlé konanie. Nikdy sa Bohu vo viere neodovzdali, a preto v tento deň nevideli Ježišovu slávu. Ich uši nikdy nepočuli Boží hlas, a tak nerozpoznali slová vyrieknuté z nebies.

Niečo podobné sa stáva aj v súčasnosti. Ježiš a jeho anjeli bývajú prítomní v zhromaždeniach, ktoré uctievajú Boha. Niektorí ľudia ich prítomnosť vnímajú – prináša im potešenie, povzbudenie a požehnanie. Iní si ale nič nevšimnú.

Rabíni sa stále domáhali odpovede na otázku: „Prečo teda krstíš?“ Ján sa na chvíľu zahľadel do zástupu. Jeho tvár sa rozžiarila a s nadšením zvolal: „Ja krstím vodou, ale medzi vami stojí ten, ktorého vy nepoznáte, ten, čo prichádza po mne; ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“

Už skôr pri krste Ján označil Ježiša za Božieho Baránka, čím novo poukázal na úlohu Mesiáša. Pripomenul aj slová proroka Izaiáša, podľa ktorých bol: „ako baránok vedený na zabitie.“ V nasledujúcich týždňoch sa zameral na štúdium proroctiev v spojení s obetnou službou. Neporozumel však dvom rozdielnym etapám Ježišovho diela – najprv je Mesiáš trpiacou obeťou a následne potom víťazným kráľom. Pochopil však, že Ježišov príchod má hlbší význam, než si kňazi a ľud môžu predstaviť.

Jánov odkaz veľrade bol jednoznačný. Nebolo pochýb, o kom hovorí – o prichádzajúcom Mesiášovi. Prekvapení rabíni sa rozhliadali okolo seba s nádejou, že ho uvidia. Ježiš bol však ukrytý v dave a ničím na seba nepútal pozornosť.

Na druhý deň Ján videl Ježiša, ako k nemu prichádza. Ukázal na neho a zvolal: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. A ja som videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.“

Pochybnosti ľudí

S prekvapením a úžasom ľudia pozreli na Ježiša. Toto je teda toľko očakávaný Mesiáš? Syn Boží? Mnoho dní starostlivo počúvali Jánovo posolstvo, ktoré ich zasiahlo hlboko v srdci. Verili, že jeho posolstvo pochádza z neba. Mohol by však byť tento muž významnejší ako Ján Krstiteľ? Vyzeral obyčajne, nevyznačoval sa ničím mimoriadnym. Jeho oblečenie vypovedalo o chudobných pomeroch, z ktorých pochádzal.

Niektorí z prítomných pri krste zazreli, ako z Ježišovej tváre vyžaruje nebeská sláva. Teraz však bola jeho tvár bledá, vychudnutá a unavená. Keď sa na ňu ale zadívali pozorne, všimli si niečo pozoruhodné. V Ježišových očiach sa zračila hlboká láska a súcit. Jeho postava pôsobila zvláštnym a príťažlivým dojmom. Správal sa vľúdne a skromne. Bolo zrejmé, že oplýva obrovskou vnútornou silou. Mohol by to azda byť ten, ktorého celý národ tak túžobne očakával?

Ježiš žil ako chudobný a pokorný človek. Keby sa zjavil ako majestátny kráľ, ako by mohol učiť pokore? Ako by mohol kázať o službe lásky druhým?

Mnohí ľudia v zástupe boli zmätení a sklamaní. Ich predstavy o Mesiášovi boli trochu odlišné. Priali si vidieť mocného kráľa, ktorý vyženie Rimanov a obnoví izraelské kráľovstvo. Neboli pripravení prijať niekoho, kto by chcel zriadiť kráľovstvo spravodlivosti a pokoja v ich srdciach.

Jánovi učeníci

Nasledujúci deň trávil Ján so svojimi dvoma učeníkmi. Náhle v zástupe uvidel Ježiša a radostne zvolal: „Pozrite sa, Baránok Boží!“

Obaja učeníci spozorneli. Vzápätí Ondrej a Ján opustili Jána Krstiteľa a vydali sa k Ježišovi. Zdráhali sa s ním rozprávať, boli však nadšení, že vidia skutočného Mesiáša.

Ježiš vedel, prečo prichádzajú, a radoval sa zo svojich prvých nasledovníkov. Nechal ich rozhodnúť, či sa chcú stať jeho učeníkmi. Po chvíli sa ich opýtal: „Prajete si niečo?“

Byť v Ježišovej prítomnosti oboch mužov uchvacovalo. Zmohli sa len na otázku: „Učiteľ, kde bývaš?“ Uvedomovali si, že krátke stretnutie pri rušnej ceste im nemôže poskytnúť dostatočný čas na zodpovedanie mnohých otázok. Potrebovali byť s Ježišom sami, aby sa ho mohli na všetko v pokoji opýtať.

Ježiš im odpovedal: „Poďte so mnou!“ Išli teda s ním a zostali u neho po celý deň.

Keby Ján a Ondrej prišli za Ježišom s rovnakým postojom ako kňazi alebo vodcovia ľudu a chceli s ním len diskutovať a polemizovať, premárnili by vzácnu príležitosť svojho života. Mali však naozajstný záujem. Odpovedali na výzvu Ducha Svätého, ktorú začuli v kázaní Jána Krstiteľa. Teraz rozpoznali rovnakého Ducha v Ježišových slovách prinášajúcich vzácne pravdy.

Učeník Ján bol hĺbavý a vnímavý muž. Začínal chápať pravý význam Mesiášovho poslania. Uvedomil si, že ono poslanie nespočíva vo svetskej moci a sláve, ako sa to doteraz učil a ako dúfal, ale v čistom živote Syna Božieho a v jeho posolstve milosti a pravdy.

Ondrej sa chcel s ostatnými podeliť o radosť, ktorú prežíval. Odišiel, aby vyhľadal svojho brata Petra. Povedal mu: „Našli sme Mesiáša!“ Peter okamžite spozornel. Veril slovám Jána Krstiteľa, a tak sa s Ondrejom ihneď vydal za Ježišom.

Keď sa Ježiš stretol s Petrom, spoznal, že má dobré srdce a ušľachtilú povahu. Všimol si aj jeho prchkosť, ctižiadosť a sebavedomie. Poznal Petrovu budúcnosť – ako ho zaprie aj ako to bude neskôr ľutovať. Vedel o jeho úsilí vynaloženom na šírenie Božieho posolstva aj o jeho mučeníckej smrti. Povedal mu: „Ty si Šimon, Jánov syn. Budeš sa volať Kéfas, čo v preklade znamená Skala.“

Na druhý deň Ježiš prišiel do Galiley. Tam vyhľadal Filipa a povedal mu: „Nasleduj ma!“ Filip pozvanie prijal a ihneď začal Ježišovi pomáhať… Bol to práve Filip, kto našiel Natanaela.

Natanael bol svedkom okamihu, keď Ján Krstiteľ poukázal na Ježiša ako na Baránka Božieho. Keď potom Natanael uvidel Ježiša, bol sklamaný. Nemohol pochopiť, ako by mohol byť tento chudobný a pokorný človek Mesiášom. Jánove slová ale neodmietol, pretože ho jeho posolstvo hlboko zasiahlo.

Vypočutie tajných modlitieb

Filip našiel Natanaela, ako odpočíva pod figovníkmi. Natanael pri modlitbe uvažoval o Jánovom posolstve a o proroctve, ktoré hovorilo o Mesiášovi. Prosil Boha, aby mu nejakým spôsobom oznámil, či je Ježiš skutočne ten zasľúbený Mesiáš. A Filipovo posolstvo bolo pre neho vyslyšaním modlitieb.

Filip mu povedal: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone i proroci,“ a neisto dodal: „Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“

Natanael neskrýval svoje pochybnosti a predsudky: „Z Nazareta? Čo odtiaľ môže byť dobré?“

Filip sa neprel, len odvetil: „Poď a uvidíš!“ Natanael sa teda vybral za Ježišom.

Keď ho Ježiš videl, povedal: „Hľa, pravý Izraelčan, v ktorom nieto lesti!“

„Odkiaľ ma poznáš?“ spýtal sa ho prekvapene Natanael.

Ježiš odpovedal: „Skôr ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom.“

Natanael bol ohromený. Spoznal, že mu práve teraz Boh prostredníctvom Ježišových slov odpovedal na jeho modlitby. S údivom zvolal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“

Ježiš mu na to povedal: „Veríš len preto, lebo som ti povedal, že som ťa videl pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako tieto.“

Hoci mal Natanael stále plno pochybností a predsudkov, rozhodol sa Ježiša nasledovať. Pravdu, ktorú úprimne hľadal, našiel. Jeho viera v Ježiša časom rástla, a bola dokonca silnejšia ako Filipova.

Ak by sa Natanael riadil iba názormi rabínov a náboženských učiteľov, nikdy by k Ježišovi neprišiel. Stal sa Ježišovým učeníkom, pretože chcel Ježiša vidieť na vlastné oči. Mohol tak urobiť svoje vlastné rozhodnutie.

Podobne ako Natanael potrebujeme aj my študovať Božie slovo a nechať sa pri modlitbe nad biblickým textom viesť Duchom Svätým, aby sme chápali jeho pravý význam. Ježiš, ktorý videl Natanaela pod figovníkom, uvidí pri čítaní Písma a súkromnej modlitbe aj nás. Boží anjeli sprevádzajú každého, kto Boha prosí o vedenie.

Náš osobný vplyv

Povolaním piatich mužov – Jána, Ondreja, Petra, Filipa a Natanaela – bol položený základ kresťanskej cirkvi. Dvoch z týchto piatich mužov poslal k Ježišovi Ján Krstiteľ. Jeden bol k Ježišovi privedený svojím vlastným bratom a jeden rýchlo oznámil správu o nájdení Mesiáša svojmu priateľovi.

Ich príklad dokladá, aké dôležité je osobné odovzdávanie posolstva o Ježišovi Kristovi našej rodine, priateľom a susedom. Niektorí ľudia sa hlásia k Ježišovi, ale nikdy sa k nemu nepokúsili priviesť čo len jediného človeka.

Filip nepovedal Natanaelovi, aby bezvýhradne prijal jeho slová, ale aby šiel a presvedčil sa sám. Aj dnes by sme mali nabádať k tomu, aby sa aj ostatní presvedčili o Ježišovi. Oddanosť Ježišovi však nenapĺňajú len slová, ale predovšetkým naše životy premenené Písmom, ktoré majú veľký vplyv na naše okolie. Ľudia môžu pohŕdať naším zmýšľaním, môžu odmietať naše výzvy na zoznámenie sa s Ježišom, ale nemôžu poprieť vplyv nášho života naplneného dobrotou, nezištnou láskou a pomocou druhým.

Na zamyslenie:

1. Prečo sa náboženskí vodcovia tak obávali Jánovho kázania?
2. Po svojom prvom stretnutí s Ježišom prežíval Ondrej veľkú radosť. Ako s ňou naložil?
3. V Ježišovom živote bolo vidieť službu anjelov oveľa jasnejšie ako v skorších dobách. Ako nám to pomáha pochopiť, čo robia anjeli dnes?
4. Ľudia môžu polemizovať s našou vierou. Čo však nemôžu poprieť?

Biblické texty k tejto téme:

Mk 1,2–8; Lk 3,1–18; Jn 1,19–51; Iz 40,1–5; Mt 11,14; Prís 11,25