83. kapitola - Na ceste do Emauz

„O čom sa takto idúcky rozprávate?“
(Evanjelium podľa Lukáša 24,17)

Neskoro popoludní v deň vzkriesenia išli dvaja Ježišovi učeníci do Emauz, mestečka neďaleko Jeruzalema. Pred niekoľkými dňami prišli do Jeruzalema na oslavu Veľkej noci. Udalosti, ktorých tam boli svedkami, ich veľmi znepokojili. Navyše sa teraz dozvedeli, že Ježišovo telo už v hrobe nie je, ale že nejaké ženy videli pri hrobe anjelov a dokonca hovorili so samotným Ježišom. Vracali sa domov a o všetkom sa spolu rozprávali.

Počas cesty sa k nim pripojil akýsi človek. Obaja boli tak zabraní do rozhovoru, že si ho ani poriadne neprehliadli a nevšimli si, že je to Ježiš. Uvažovali o Ježišovom učení a činoch. Nemohli pochopiť, ako by človek, ktorý sa nechal tak ponížiť, mohol byť Mesiáš. Boli smutní a bezradní.

Ježiš ich chcel povzbudiť. Najskôr im však musel mnohé vysvetliť, aby sa spamätali a pochopili. Spýtal sa ich:

„O čom sa takto idúcky rozprávate?“

Zastavili sa a jeden z nich, menom Kleofáš, mu s údivom odpovedal: „Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo!“ On sa ich spýtal: „A čo?“ Odpovedali mu: „To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkými ľuďmi. Ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije. Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli.“

Bolo zvláštne, že si ani jeden z nich nespomenul na Ježišove slová o tom, že na tretí deň vstane z mŕtvych. Kňazi a vodcovia ľudu si to dobre pamätali.

Ježiš vysvetľuje Písma

Ježiš im na to povedal:

„Vy nechápaví a leniví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy?“

Učeníci boli prekvapení. Premýšľali, kto to asi je, keď hovorí s takou presvedčivosťou. Jeho slová ich povzbudili, lebo prinášali nádej.

Ježiš im počas ďalšej cesty vysvetľoval texty Písma, ktoré o ňom boli napísané od Mojžiša až po prorokov. Keby sa im dal spoznať hneď spočiatku, mali by takú radosť, že by jeho slová už nevnímali. On však chcel posilniť ich vieru na základe slov Písma. Nepredviedol im žiadny zázrak, aby ich presvedčil, ale vysvetľoval im Písmo.

Ježiš zdôraznil, aké dôležité je rozumieť starozákonným textom o poslaní Mesiáša. Pre jeho dnešných učeníkov je porozumenie celému Písmu rovnako dôležité. Záchranca sveta sa odhaľuje ako v Starom, tak aj v Novom zákone. Prorokom boli oznamované slová pravdy, na ktoré nadväzuje Ježišovo posolstvo. Porozumenie proroctvám umožňuje správne pochopiť texty Nového zákona.

Rovnako ako mnoho ďalších ľudí očakávali aj títo dvaja učeníci, že Mesiáš zasadne v Jeruzaleme na trón a prevezme politickú moc v krajine. Bolo potrebné, aby pochopili, že Mesiáš mal prejsť utrpením. Ježiš im vysvetlil, že desivé udalosti, ktorých boli svedkami, boli jediným možným riešením problému hriechu a že plán záchrany bol ustanovený ešte pred stvorením sveta. Mesiáš musel zomrieť pre hriechy všetkých ľudí rovnako, ako musí zomrieť každý, kto v hriechu zostáva. Zápas medzi dobrom a zlom však neskončil porážkou, ale Ježišovým slávnym víťazstvom.

Obaja učeníci nemali stále potuchy, kto s nimi vlastne hovorí. Mysleli si, že je to jeden z pútnikov, ktorí sa zúčastnili slávností a vracajú sa domov. Skôr než prišli do Emauz, slnko už zapadlo. Ježiš chcel vo svojej ceste pokračovať. Učeníci sa s ním však chceli ešte rozprávať, a tak ho prehovárali:

„Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa schýlil.“

Ježiš teda zostal a vošiel s nimi do domu.

Keby ho učeníci tak naliehavo nepozývali, nedozvedeli by sa, kto ich vlastne na ceste sprevádzal. Ježiš sa nikdy nikomu nevnucuje. Venuje sa každému, kto ho chce spoznať alebo kto s ním chce hovoriť. Pokiaľ na neho niektorí ľudia nemajú čas alebo je im ľahostajný, venuje sa iným.

Učeníci pozvali hosťa na večeru. Keď zasadli k stolu, vzal do rúk chlieb, poďakoval Bohu, rozlomil ho a podával im ho. Tu uvideli na jeho rukách rany od klincov. Obaja vykríkli: „To je Ježiš!“

Vyskočili a od radosti ho chceli objať, ale v tom okamihu im zmizol. Hľadeli na miesto, kde sedel, a vzrušene zvolali:

„Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“

Na hlad a únavu v tú chvíľu zabudli a okamžite sa vydali späť do Jeruzalema k ostatným učeníkom. Takú radostnú udalosť si predsa nemohli nechať len pre seba! Cesta v noci bola síce nebezpečná, ale nenechali sa ničím odradiť a rýchlo sa ponáhľali do Jeruzalema.

Prežívali pritom obrovské nadšenie a na svet sa zrazu pozerali úplne iným pohľadom. O stretnutí so živým Ježišom rozprávali každému, koho na ceste stretli, a následne aj učeníkom v Jeruzaleme.

Na zamyslenie:

1. O čom sa obaja učeníci spolu rozprávali na ceste do Emauz?
2. Ako chcel Ježiš posilniť ich vieru v Mesiáša bez toho, aby urobil nejaký zázrak?
3. Ako nakoniec učeníci spoznali vo svojom sprievodcovi samého Ježiša?
4. Ježiš veľmi rád vstúpi do každého domova, ktorý ho prijme. Boli sme niekedy ľahostajní alebo príliš zaneprázdnení, že sme ho nepozvali ďalej?

Biblické texty k tejto téme:

Lk 24,13–33; Mt 27,62–63