64. kapitola - Uschnutý figovník

„Nech z teba už nikto nikdy viac neje ovocie.“ (Evanjelium podľa Marka 11,14)

Kňazom a vodcom ľudu sa nepodarilo zhromaždený dav umlčať. S naliehavosťou sa teda obrátili na rímskych úradníkov, ktorí pozorne sledovali celý sprievod. Snažili sa ich presvedčiť, že Ježiš je vodcom vzbury proti Rímu, chce sa zmocniť chrámu a vládnuť v Jeruzaleme ako kráľ.

Medzitým sa Ježišovi podarilo na okamih utíšiť hučiaci dav a smutným, avšak dôrazným hlasom zopakovať, že neprichádza nastoliť pozemskú vládu:

„Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.“

Vysvetľoval, že to nebude trvať dlho a pôjde späť k svojmu nebeskému Otcovi, odkiaľ sa neskôr opäť vráti vo veľkej sláve. Vtedy ho všetci ľudia uznajú za zvrchovaného vládcu.

Rímski úradníci premýšľali o jeho slovách. V Ježišovej tvári pozorovali lásku, dobrotu a dôstojnosť. Spoznali, že tento muž žiadnu vzburu nepripravuje. Z podnecovania nepokojov nakoniec obvinili kňazov a vodcov ľudu.

Ježiš zatiaľ nepozorovane vošiel do chrámu, kde panoval pokoj, pretože väčšina ľudí ešte len prichádzala do mesta. So zármutkom v srdci si chrám prezeral. Po chvíli sa zotmelo, a tak so svojimi dvanástimi učeníkmi odišiel do Betánie. Ľudia ho márne hľadali, aby ho vyhlásili za kráľa.

Celú noc trávil modlitbami k svojmu Otcovi a za ranného svitania sa s učeníkmi znovu vybral do chrámu.

Cestou prechádzali sadom figovníkov. Ježiš pocítil hlad, a tak sa pri jednom zelenajúcom sa strome zastavil. Tento figovník budil dojem, že jeho plody dozreli predčasne – bol už obalený lístím. Figovníky majú totiž plody skôr ako listy. Žiadne figy na ňom však nedozrievali a ani na okolitých stromoch žiadne figy neboli. Svojím vzhľadom strom dokonale klamal. Ježiš si ho prezrel a vyhlásil:

„Nech z teba už nikto nikdy viac neje ovocie.“

Na druhý deň opäť prechádzali okolo tohto figovníka. Mal opadané lístie a suché konáre. Učeníci sa vyľakali, pretože Ježiš ešte nikdy nespôsobil nič, čo by viedlo k zániku.

Chcel im len odovzdať vážne ponaučenie, a preto využil symboliku neplodného figovníka. Strom predstavoval duchovný stav židovského národa. Rovnako ako listnatý figovník sa aj židovské náboženstvo so svojím veľkolepým chrámom a pôsobivými obradmi zdalo nádherné. Ľuďom vyznávajúcim Boha však chýbala láska, pokora a záujem o druhých.

Ostatné figovníky, ktoré rástli v sade a nemali lístie, znázorňovali pohanské národy. Tie nepoznali Boha, a nemohli teda poznať ani Božie princípy a zásady. Nesnažili sa však vyzerať sväto. Ich poznanie Boha malo ešte len prísť.

Židovský národ však Boha vyznával. Boh preto od neho očakával ovocie dobrého a prospešného života. Ježiš dúfal, že sa v Izraeli stretne s vierou a poznaním Boha, pokorou, obetavosťou, dobrotou a túžbou po záchrane ľudí z celého sveta. Pýcha a sebectvo však úplne zatienili lásku k Bohu a k človeku. Neplodný a vyschnutý strom znázorňoval hriech ľudu a prichádzajúcu skazu. Poukazoval na údel židovského národa, keď od neho Boh odvráti svoju milosť. Odmietol sa s ostatnými národmi deliť o prijaté požehnanie, a preto ich už nebude naďalej dostávať.

Prekliatie figovníka je výstrahou všetkým cirkvám aj kresťanom. Je veľa ľudí, ktorí sa považujú za nasledovníkov Ježiša, žijú však len pre svoje vlastné záujmy a nehľadajú Božiu vôľu. Tvária sa ako pekne vyzerajúci figovník. Formálne navštevujú cirkevné spoločenstvá, ale väčšinu času trávia neužitočnými aktivitami, zábavou a o druhých sa príliš nezaujímajú. Ježiš prejavil nesúhlas s povrchnosťou, formálnosťou a pretvárkou. Ľudia, ktorí otvorene hrešia, majú menšiu vinu ako tí, ktorí predstierajú, že slúžia Bohu, ale žiadne ovocie na jeho slávu neprinášajú.

Viac ako tisíc rokov židovský národ neprijímal Božie posolstvo, prenasledoval a zabíjal Božích prorokov. Počas života Ježiša Krista to nebolo inak. Duch Svätý síce pôsobí na každého, ak ho však človek neustále odmieta, po určitej dobe už nie je schopný vnímať jeho hlas a svoje srdce pred Božím vplyvom navždy zatvrdí. Tak to bolo aj u ľudí v Jeruzaleme. Ježiš síce urobil pre ich záchranu všetko, ale oni odmietli volanie Božieho Ducha, a tak zavrhli svoju jedinú nádej.

Ježiš plakal nielen nad Jeruzalemom, plakal tiež nad všetkými ľuďmi na celom svete, ktorí neprijali jeho lásku a ponuku záchrany. Mnohí ľudia sa dnes uberajú rovnakou cestou ako vtedajší židovský národ. Boží Duch im hovorí a vyzýva ich k zmene života, oni však nechcú vyznať svoje previnenia a zavrhujú Božie posolstvo i jeho poslov.

V dnešnom pokrivenom svete sa Ježišovi učeníci stavajú proti záplave mravnej skazenosti a predsudkov. Ľudia odmietajú život budovaný na Božích princípoch a radách obsiahnutých v Biblii. Chcú žiť svojím vlastným životom, podľa svojich meradiel a hodnôt, čím si často spôsobujú nemalé problémy a trápenia. Usilujú sa o nezávislosť a falošnú slobodu, ktorej dôsledkom je odlúčenie od Boha a strata večného života. Avšak Boh nemá v úmysle vyvracať každú námietku, ktorú zaťatý človek proti jeho pravde vznesie. Božie slová mu potom zostanú tajomstvom.

Ježiš je dnes v nebesiach. Prežíva smútok nad každým človekom, ktorý si neuvedomuje svoj stav odlúčenia od Boha a nevidí, ako nutne Pána Boha potrebuje. Prežíva však aj nesmiernu radosť zo všetkých ľudí, ktorí ho prijmú. Teší sa na spoločenstvo s nimi, ktoré bude trvať po celú večnosť.

Na zamyslenie:

1. Prečo bol neplodný figovník vhodnou ilustráciou stavu židovského národa?
2. Aké poučenie si z tohto príbehu môžu vziať dnešní nasledovníci Boha?
3. Ako sa môžu ľudia natrvalo odlúčiť od Boha?

Biblické texty k tejto téme:

Mk 11,11–14; Mt 21,17–22; Lk 9,56; Mich 7,18; Ez 33,11; Jer 6,19