29. kapitola - Ježiš a sobota

„Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu!“
(Evanjelium podľa Marka 2,27)

V šiestich dňoch Boh stvoril všetko, čo existuje na nebi i na zemi. Pozrel sa na svoje vykonané dielo a videl, že je veľmi dobré. V siedmom, poslednom dni týždňa, nazvanom sobota, Boh s radosťou z dokončeného diela odpočinul. Tento deň požehnal a od tých ostatných ho kvôli zvláštnemu účelu oddelil. Každá sobota je pripomienkou Božej lásky a stvoriteľskej moci.

Celé stvorenie bolo uskutočnené prostredníctvom Božieho Syna. Siedmy deň je teda pamätníkom v čase, ktorý je vyjadrením Ježišovej lásky a moci. Chvíle sobotného dňa sú určené na prežívanie veľmi úzkeho spoločenstva s Ježišom. Jeho posolstvo lásky môžeme počuť vo vtáčom speve, v šumení stromov aj v hudbe morských vĺn. Sobota nám poskytuje čas na vyjadrenie vďačnosti a chvály Bohu za jeho úžasnú tvorivosť a nesmiernu moc. Tiež nás podnecuje, aby sme si uvedomili, že Stvoriteľ, ktorý urobil tento svet a každého človeka, nás miluje a chce, aby sme mohli byť s ním.

Nasledovníci Boha už od stvorenia zeme pamätali na sobotný deň a tešili sa z požehnania, ktoré so sebou jeho zachovávanie prináša. Postupne však začalo dochádzať k mravnému úpadku a ľudia strácali vieru. Poznanie Boha a jeho vôle slablo. Na vrchu Sinaj Boh ľuďom znovu pripomenul dôležitosť dodržiavania sobotného dňa spolu s ostatnými prikázaniami Desatora. Izraelčania však vedeli o svätosti soboty dávno predtým, než k Sinaju došli. Už cestou k tejto hore totiž sobotu zachovávali. Rovnako ako ostatné prikázania Desatora nebolo ani prikázanie o sobote určené výhradne Izraelčanom, ale celému svetu. Princípy Božieho zákona platia pre každého človeka v každej dobe.

Sobota bude znamením stvoriteľskej moci a zachraňujúcej lásky tak dlho, dokiaľ bude slnko vychádzať a zapadať. V tento deň bude Boh oslavovaný tiež po konečnom odstránení zla a obnovení zeme Stvoriteľom do pôvodnej podoby.

Nesprávne chápanie významu soboty

Všetci verní Ježišovi nasledovníci, spoliehajúci na jeho milosť a spravodlivosť, môžu doceniť pravý význam a svätosť sobotného dňa. Keď sa Boží ľud odklonil od pôvodného plánu záchrany a pravidiel života daných Bohom, čoskoro stratil význam dňa odpočinku zo zreteľa. Počas storočí židovskí vodcovia navŕšili na sobotný deň toľko ustanovení a pravidiel, že z neho urobili bremeno pre každého, kto ho zachovával.

V Ježišovej dobe bolo zachovávanie soboty natoľko vzdialené pôvodnému zámeru, že svedčilo skôr o ľudskom sebectve, pýche a svojvôli než o Božej láske. Prísne rabínske pravidlá o sobote vytvárali dojem, že Boh vydáva zákony, ktoré sa nedajú splniť. Ľudia si Boha predstavovali ako tvrdého diktátora. Svojím konaním dávali rabíni najavo, že zachovávanie soboty podľa Božích požiadaviek vyžaduje prísnosť a neústupnosť.

Ježišovým poslaním bolo tieto nesprávne názory vyvrátiť a znovu ľuďom predstaviť pravdu o Bohu a sobote. Ježiš zachovával sobotný deň v súlade s Písmom. Nepodriadil sa rabínskym požiadavkám a pravidlám, čo viedlo k mnohým diskusiám medzi ním a náboženskými vodcami.

Ponaučenie o zachovávaní soboty

Raz v sobotu šiel Ježiš so svojimi učeníkmi poľom s dozrievajúcim obilím. Niektorí učeníci boli hladní, a tak začali trhať klasy, mrvili ich v dlaniach, aby z nich získali zrná, a jedli ich.

V ktorýkoľvek iný deň týždňa by tomu nikto nevenoval pozornosť. Podľa vtedajších zvykov si mohol každý, kto prechádzal poľom, sadom alebo vinicou, niečo odtrhnúť a zjesť. V sobotu to však bolo považované za porušenie zákona, pretože sa na takú činnosť pozeralo ako na zber úrody obilia.

Špehovia neustále pozorujúci Ježiša a učeníkov na to okamžite upozornili. „Pozri,“ povedali Ježišovi, „tvoji učeníci robia to, čo nie je dovolené robiť v sobotu.“ Keď Ježiša obvinili z porušenia soboty pri rybníku Bethesda, obhajoval sa tým, že je Boží Syn a koná v súlade s vôľou svojho Otca. Tentoraz boli obvinení jeho učeníci. Ich konanie Ježiš začal obhajovať príbehmi z Písma o ľuďoch slúžiacich Bohu.

„Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol predkladané chleby. A dal z nich aj svojej družine, hoci ich nemal jesť nikto, okrem kňazov.“ Potom pridal ďalší príklad: „A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny?“ Na záver dodal: „Tu je niečo viac ako chrám.“

Ak bolo prijateľné, aby kráľ Dávid jedol so svojimi mužmi chlieb určený pre službu v chráme, keď bol hladný, potom bolo v poriadku aj to, keď si Ježišovi učeníci v sobotu natrhali klasy a jedli ich zrná.

Ježiš zhrnul význam soboty slovami: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu!“ Ježišovým poslaním bolo zachrániť ľudstvo. Každá práca, každý čin, ktorý je vykonaný v súlade s týmto poslaním, sobotné prikázanie neporušuje.

A dodal: „Preto Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“ Ako najvyšší sudca vyhlásil, že konanie učeníkov bolo v súlade so sobotným prikázaním.

Uzdravenie v sobotu

V inú sobotu, keď Ježiš vstúpil do synagógy, uvidel človeka s ochrnutou rukou. Farizeji začali Ježiša ihneď sledovať. Vyčkávali, či ho uzdraví, lebo chceli Ježiša obžalovať z porušenia nariadenia o dni odpočinku. Ježiš vedel, ako zmýšľajú, ale neváhal zboriť múr predsudkov a vyzval postihnutého, aby predstúpil pred celé zhromaždenie. Potom sa farizejov opýtal: „Je dovolené v sobotu robiť dobre alebo zle, život zachrániť alebo zničiť?“

Podľa židovskej tradície sa totiž zlo spáchalo vtedy, ak niekto odmietol zachrániť človeku život. Na takýto prečin sa pozeralo podobne ako na vraždu. Farizeji presne vedeli, kam Ježišova otázka mieri, a preto mlčali.

Ježiš im teda položil ďalšiu otázku: „Nájde sa medzi vami človek, ktorý má jedinú ovcu, a tá by mu v sobotu spadla do jamy, a on by ju nechytil a nevytiahol? A o koľko je človek cennejší ako ovca! Preto v sobotu je dovolené dobre robiť.“

Na tieto otázky sa nikto neodvážil odpovedať. Vedeli, že má pravdu, a báli sa mu odporovať. Uvedomili si, že Ježiš napáda ich predpisy a nariadenia oprávnene, ak im tvrdí, že by v sobotu pomohli zvieraťu v núdzi, ale človeka by ponechali bez povšimnutia. Takýmto spôsobom sa prejavuje každé falošné náboženstvo. Začína túžbou po sebavyvýšení a končí pohŕdaním niektorými ľuďmi, skupinami ľudí alebo celými národmi. Naproti tomu Ježišovo evanjelium vedie k naozajstnému záujmu o druhých, k všímaniu si ich potrieb a k zmierneniu či odstraňovaniu utrpenia. Ukazuje, že každý človek má obrovskú hodnotu, lebo bol zachránený preliatou krvou Ježiša Krista.

Mlčanie farizejov naplnilo Ježiša spravodlivým hnevom. Bol roztrpčený ich ľahostajnosťou k ľudskému utrpeniu. Postihnutému človeku povedal: „Vystri ruku!“ A ten ju celkom zdravú okamžite zdvihol.

Farizeji boli otrasení. Opustili synagógu a išli sa dohovoriť, ako Ježiša odstránia. Aká hlboká priepasť stála medzi ich zaslepeným zmýšľaním a Ježišovými pohnútkami, keď v sobotu plánovali, ako ho zahubia, zatiaľ čo on uzdravoval chorých a chromých!

Uzdravením ochrnutej ruky Ježiš zavrhol nezmyselné farizejské pravidlá a povýšil pravý význam štvrtého prikázania Desatora. Ani Ježiš, ani jeho učeníci neporušili prikázanie o sobote. Veď Ježiš Kristus bol živým predstaviteľom Božieho zákona. Stvoriteľ poskytol každému človeku Desatoro ako návod na prežívanie úzkeho vzťahu s Bohom a šťastného vzťahu s ostatnými ľuďmi. Súčasťou Desatora je aj prikázanie o sobote, ktorého význam sa ani po Kristovej smrti nezmenil.

Sobota prináša požehnanie všetkým, ktorí túžia po prednosti tráviť jej vzácne chvíle s Pánom Ježišom. Je dobou radosti pre toho, kto ju vníma ako symbol Ježišovej stvoriteľskej a zachraňujúcej moci. Iba pri vedomí Ježišovej lásky a milosti je zachovávanie sobotného dňa odpočinku radosťou. Sobotňajší pokoj pripomína stratený pokoj raja a ukazuje, aká nádherná atmosféra bude raz vládnuť v nebi.

Boh urobil sobotu pre človeka. Ježiš stvoril všetko na nebi i na Zemi a sobotu určil ako pamätník tohto stvorenia. Deň odpočinku ukazuje na Ježiša ako na nášho Stvoriteľa i Záchrancu.

Na zamyslenie:

1. Ktoré dva príbehy z Písma Ježiš použil, aby vyvrátil obvinenia farizejov, že jeho učeníci porušovali nariadenie o sobotnom odpočinku?
2. Čo viedlo prostých ľudí, aby si Boha predstavovali ako tvrdého diktátora?
3. Farizeji by v sobotu pomohli zvieraťu v núdzi, ale človeku nie. V čom je také zmýšľanie a prístup podobný vo všetkých falošných náboženstvách?
4. Sobotný deň je určený na prežívanie úzkeho spoločenstva s Ježišom. Ako môžeme tráviť tieto vzácne chvíle?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 12,1–14; Mk 2,27–28; Gn 1,31; Gn 2,3; Ez 20,20; Ex 16,28; Mt 5,18; Iz 66,23; Ex 20,8; Ex 22,30; Dt 23,25–26; Iz 13,12; Jn 15,10; Iz 56,6–7; Ez 20,12; Iz 58,13–14; Mt 11,28