66. kapitola - Nástrahy protivníkov

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“
(Evanjelium podľa Matúša 22,37)

Kňazi a vodcovia ľudu nedokázali Ježišove slová vyvrátiť, čím vzrástla ich nenávisť a odhodlanie umlčať ho navždy. Zišli sa na poradu, ako by ho mohli chytiť do pasce a obžalovať.

Rozhodli sa k nemu vyslať mladých mužov predstierajúcich záujem o úprimný a Bohu odovzdaný život.

Povedali: „Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš, neuprednostňuješ nikoho, ale učíš Božiu cestu podľa pravdy. Smieme platiť cisárovi daň, či nie?“

Farizeji sa totiž zdráhali platiť Rimanom daň a vyhlasovali, že takéto konanie je v rozpore s Božími nariadeniami.

Mladíci sa domnievali, že pravý zámer ich otázky zostane skrytý, Ježiš však ich ľstivý úmysel odhalil. Odpovedal im:

„Prečo ma pokúšate? Prineste mi denár, aby som ho videl!“

Podali mu denár.

„Čí je to obraz a nápis?“

„Cisárov,“ odpovedali.

Ukázal im na mincu a povedal: „Čo je cisárovo, dajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu!“

S takou odpoveďou nepočítali. Boli úplne zaskočení a odišli. Keby povedal, že sa dane cisárovi nemajú platiť, hneď by to ohlásili Rimanom a tí by ho zatkli pre zneváženie autority. Ak by odpovedal, že sa dane platiť majú, obvinili by ho z podpory Ríma. Ježiš neodpovedal nijako vyhýbavo. Dal svojou odpoveďou najavo, že ak žijú pod ochranou Rimanov, musia ich podporovať tak, ako požadujú. Majú sa podriaďovať zákonom krajiny, ale súčasne zachovávať vernosť Bohu.

Ježiš tak vyjadril dôležitú zásadu, ktorá vymedzuje povinnosť ľudí voči svetskej vláde aj voči Bohu.

Otázka vzkriesenia

Po neúspechu farizejov za ním prišli saduceji. Tí na rozdiel od farizejov neverili vo vzkriesenie z mŕtvych. Farizeji nedokázali saducejom na ich námietky uspokojivo odpovedať, smrť pre nich bola nepochopiteľným tajomstvom.

Saduceji verili, že Boh stvoril svet a život, ale do diania na zemi už nezasahuje. Tvrdili, že sa má každý spoliehať na svoj rozum a žiť podľa vlastných predstáv. Boh podľa nich nevedie ani jednotlivca, ani svetové dejiny k určitému cieľu. Tieto nesprávne predstavy o Bohu mali zhubný vplyv na morálku saducejov i na vzájomné vzťahy. K ostatným sa správali ľahostajne a žili iba sami pre seba. Neverili ani v pôsobenie Božieho Ducha na srdce človeka.

Ježiš svojím učením a činmi dokazoval, že sa saduceji mýlia. Rôznymi spôsobmi vyjadril, že sa nebeský Otec o ľudí stará s podobným záujmom, ako sa starajú matky a otcovia o svoje deti. Svedčil o tom, že Boh pôsobí Duchom Svätým na srdce každého človeka.

Saduceji žili v presvedčení, že sa im podarí Ježišovo učenie spochybniť. Chceli na to využiť toľko diskutovanú tému vzkriesenia. Ak by Ježiš uznal ich námietky, použili by ich proti farizejom. Ak by s nimi nesúhlasil, poukázali by na nelogickosť jeho učenia a zosmiešnili by ho.

Spýtali sa: „A aké to teda bude s ovdovenou ženou, ktorá mala muža, a ten zomrel. Vydala sa síce znovu, ale aj jej druhý manžel zomrel. Postupne sa vydala sedemkrát, pretože zakaždým jej manžel zomrel. Keď budú všetci vzkriesení, ktorému z nich bude patriť?“ Na tomto fiktívnom príbehu chceli ukázať, aké podivné je podľa nich uvažovať o živote po smrti.

Odpoveďou na ich otázku Ježiš poodhalil tajomstvo budúcnosti:

„Neblúdite preto, že nepoznáte Písmo, ani Božiu moc? Veď keď ľudia vstanú z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť, ani vydávať, ale budú ako nebeskí anjeli.“

Neznalosť Písma bola príčinou ich zmätku a spochybňovania Božej moci. Svojím obmedzeným rozumom nemohli chápať Božie tajomstvo. Ježiš ich preto vyzval, aby študovali Písmo s otvorenou mysľou a s modlitbou, nechali sa viesť Duchom Svätým a dôverovali Bohu.

Zdôraznil, že keby nedošlo k zmŕtvychvstaniu, správa o záchrane by bola márna: „Pokiaľ ide o vzkriesenie, nečítali ste v Mojžišovej knihe o horiacom kre, ako povedal Boh Mojžišovi: Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba? Veď Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých!“

Všetci tí, ktorí verili v Boha Stvoriteľa a jeho Syna Ježiša Krista a zomreli, budú počuť Ježišov hlas pri jeho druhom príchode. Vstanú pritom z hrobu k večnému životu.

Budú žiť šťastným životom v úzkom spoločenstve s Bohom a ostatnými ľuďmi. Tento okamih ešte nenastal, ale Boh ho už vo svojej prozreteľnosti vníma ako skutočnosť. Mŕtvi sú v jeho mysli živí.

Prekvapení saduceji sa nezmohli na odpoveď, pretože nevedeli, čo povedať. Farizeji sa o tom dopočuli a poverili jedného znalca Písiem, aby Ježišovi položil ďalšiu otázku:

„Ktoré prikázanie je zo všetkých najdôležitejšie?“

Farizeji totiž učili, že prvé štyri prikázania Desatora, ktoré vymedzujú povinnosti človeka voči Bohu, sú dôležitejšie než všetky ostatné. Spochybňovali tak Ježišovo učenie, že ďalších šesť prikázaní sumarizujúcich povinnosti ľudí medzi sebou navzájom sú rovnako významné.

Ježiš mu odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou! Druhé je toto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“

Ježiš tak vyjadril, že podstatou celého Božieho zákona je princíp lásky. Nie je možné zachovávať prvé štyri prikázania a ostatných šesť prestupovať či naopak. Každý, kto má Boha vo svojom srdci na prvom mieste, má správny vzťah aj k svojim blížnym. Desatoro tvorí nedeliteľný celok, nielen súhrn jednotlivých na sebe nezávislých ustanovení, ktoré majú rôznu dôležitosť. Človek opravdivo milujúci Boha zachováva všetky jeho prikázania.

Múdrosť Ježišovej odpovede naplnila tohto učiteľa Písma úžasom. Pred všetkými zhromaždenými uznal, že Ježišovo učenie je správne. Začínal chápať, čo Ježiš svojím učením hlása. Uvedomil si, že láska, poslušnosť voči Bohu a nesebecká služba blížnym sú dôležitejšie ako obrady a tradície.

Ježiš rozpoznal čestnosť tohto muža a povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“

Medzitým ho obklopili farizeji. Ježiš sa ich opýtal:

„Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?“

Cieľom jeho otázky bolo, aby sa vyjadrili, či Mesiáša považujú len za nejakého človeka alebo za Božieho Syna.

Odpovedali mu: „Mesiáš je syn Dávidov.“

On na to povedal: „Ako ho potom Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Sadni si po mojej pravici, kým ti nepoložím nepriateľov pod nohy? Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako to, že je jeho synom?“

Nikto nebol schopný na Ježišovu otázku odpovedať. Od tohto okamihu sa ho už neodvážili na čokoľvek opýtať.

Na zamyslenie:

1. Čo Ježiš učí o platení daní? Ako môžeme tento princíp aplikovať dnes?
2. Aký vplyv mala na život saducejov ich nesprávna vierouka?
3. Na čo nás Ježiš nabáda, keď nemôžeme svojím obmedzeným rozumom chápať Božie tajomstvo?
4. Ktoré dve prikázania zhŕňajú celé Desatoro?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 22,15–46; Mk 12,13–40; Lk 20,20–47; Dt 6,5; Lv 19,18