40. kapitola - Noc na jazere

„On sa im však hneď prihovoril: Vzmužte sa! Ja som! Nebojte sa!“
(Evanjelium podľa Marka 6,50)

Začalo sa stmievať a davy pútnikov stále sedeli na trávnatej pláni. Ľudia premýšľali a rozprávali sa o tom, čo prežili. Ich nadšenie nepoznalo medze. Jedlo v dlaniach im pripadalo ako dávna manna – zázračný pokrm, ktorý Boh zosielal z neba Izraelčanom, keď pred mnohými storočiami putovali púšťou z Egypta do Palestíny. Zázrak rozmnoženia chlebov a rýb odstránil akékoľvek pochybnosti. Zo všetkých strán sa ozývalo: „Toto je naozaj prorok, ktorý má prísť na svet.“

Ľud uchvátila myšlienka, že Ježiš konečne vyženie Rimanov a ich krajinu zmení na pozemský raj. Ako vodca armády by dobre nasýtil vojakov a okamžite vyliečil každého raneného. Boli by neporaziteľní a stali by sa najväčšou mocnosťou sveta!

Vo svojom nadšení boli odhodlaní ihneď vyhlásiť Ježiša kráľom. Ježiš sa ešte nikdy nezmienil, že by sa chopil trónu, a ľudia sa začali obávať, že by sa k tomu z prílišnej skromnosti nikdy neodhodlal. Popredné osobnosti sa medzi sebou radili a spoločne s učeníkmi sa rozhodli, že sa Ježiša zmocnia násilím a všade rýchlo vyhlásia, že je Mesiáš, nový kráľ Izraela. Domýšľavých kňazov a vládcov by tak donútili uznať Ježiša Mesiášom.

Ježiš však ich zámer poznal. Vedel, že jeho uskutočnenie by viedlo jedine k násilnostiam a vzbure, ktorá by poškodila jeho posolstvo o duchovnom kráľovstve. Zvolal preto učeníkov a prikázal im, aby bez váhania nasadli do lode a plavili sa cez jazero späť do Kafarnauma.

Keď potom vyzval zhromaždený zástup k rozchodu, učeníci protestovali. Veď nadišla jedinečná príležitosť dosadiť Majstra na trón Izraela! Ježiš k nim však hovoril tak dôrazne ako nikdy predtým. Nakoniec ticho odišli k lodi.

K Ježišovi prišlo niekoľko mužov a chceli sa ho zmocniť. Jeho rozhodné slová ich však zarazili. Vtom ľudia pochopili, že Ježiš koná s božskou mocou a zvrchovanosťou. Mlčky sa začali rozchádzať.

Len čo sa davy rozišli, Ježiš znova vystúpil na blízku horu, aby sa tam modlil. Celé hodiny prosil svojho Otca o to, aby ľudia pochopili jeho poslanie i napriek tomu, že ich satan neustále mätie. Bol presvedčený, že sa jeho pobyt na Zemi rýchlo chýli ku koncu a že miesto na tróne ho uvidia visieť na kríži. Vedel, že bez vedenia Duchom Svätým učeníci neobstoja a zaprú svoju vieru. Mal o nich starosť, a preto sa za nich usilovne modlil.

Záchrana v búrke

Učeníci sa nevydali hneď na plavbu cez jazero. Domnievali sa, že sa k nim Ježiš čoskoro pripojí, keď uvidí, že na neho čakajú. Ježiš však neprichádzal. Stmievalo sa, a tak predsa len vyplávali. Pri plavbe sa na seba hnevali, že neboli dostatočne rozhodní a vytrvalí, keď chceli Ježiša vyhlásiť za kráľa. Dohadovali sa, čo im ich viera v Ježiša ako Mesiáša prinesie. Sami seba sa pýtali, prečo vlastne Ježiš nevyužije svoju zázračnú moc na to, aby im uľahčil život, a prečo nezachránil Jána Krstiteľa pred smrťou.

Pred niekoľkými hodinami sa stali svedkami nasýtenia davov a to malo posilniť ich vieru a nádej. Vo svojom sklamaní učeníci na túto skúsenosť takmer zabudli. Boli tak pohltení vlastnými myšlienkami, že Boh musel urobiť niečo, čo robí často, keď si ľudia vytvárajú nesprávne úsudky a predstavy. Bolo potrebné priviesť učeníkov späť do reality.

Náhle sa k nim prihnal prudký vietor, na ktorý vôbec neboli pripravení. Rýchlo precitli zo svojho premýšľania a usilovne sa snažili udržať loďku v smere plavby. S veľkými vlnami hnanými búrkou zápasili až do polnoci, kedy sa po márnom boji vzdali. Modlili sa, aby im Ježiš pomohol.

Ježiš nestratil svojich učeníkov ani na chvíľu z očí, takže o ich ťažkej situácii vedel. Až v núdzi sa oslobodili od svojej pýchy a ctižiadosti, spoznali vlastnú bezmocnosť a závislosť na Ježišovi, a preto začali volať o záchranu. Ježiš im prišiel na pomoc.

V záblesku svetla zbadali blížiacu sa postavu. Zmocnila sa ich hrôza. Prestali veslovať a čakali, čo sa bude diať. Mysleli si, že je to duch, predzvesť smrti, a začali od strachu kričať.

Ježiš kráčal po hladine a zdalo sa, že ich minie. Niektorí učeníci ho spoznali a začali volať o pomoc. On sa k nim otočil a upokojil ich slovami: „ Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“

Peter zvolal: „Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel k tebe po vode!“

„Poď!“ odpovedal Ježiš.

Kroky po vode

Peter vykročil na hladinu. Kým hľadel na Ježiša, šiel úplne bezpečne. Neodolal však pokušeniu. Sebaisto sa otočil k ostatným učeníkom a prezeral si ich užasnuté tváre. Vtom sa zdvihla veľká vlna. Obrátil sa späť, ale Ježiša už nevidel. Náhle spanikáril. Zapochyboval, že k Ježišovi dôjde, a začal sa topiť. V tmavých rozbúrených vlnách videl svoju smrť. Zo všetkých síl vykríkol: „Pane, zachráň ma!“

Vzápätí bol Ježiš pri Petrovi. Vzal ho za ruku, vytiahol z vody a povedal: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ Spoločne vstúpili na loď. Peter bol zamĺknutý. Uvedomil si, že ho jeho pýcha a malá viera skoro pripravili o život.

Aj my sa často zachováme ako Peter. Keď prídu problémy, až príliš sa na ne zameriavame a zabúdame na Ježiša. Ježiš nás povolal k nasledovaniu a je s nami v dobrých i ťažkých časoch. Hovorí nám: „Nebojte sa, ja som s vami.“

Touto skúsenosťou na jazere chcel Ježiš Petrovi ukázať, že je v bezpečí iba vtedy, ak si uvedomuje svoju závislosť na Bohu. Peter si myslel, že je dostatočne silný a má veľkú vieru, ale v skutočnosti bol veľmi slabý. Keby si vzal túto skúsenosť k srdcu, necítil by sa pri posledných udalostiach Ježišovho života tak zúfalo.

Boh nás niečomu podobnému učí každý deň. V rôznych situáciách nás pripravuje na udalosti, ktoré prídu. Môžeme si myslieť, že sme vo viere silní, že odoláme každému pokušeniu a zvládneme zložité situácie, satan chce však využiť naše slabosti. Môžeme byť v bezpečí jedine vtedy, ak máme neustále na mysli Ježiša, jeho vôľu pre nás a ochraňujúcu moc.

Len čo Ježiš vstúpil na loď, vietor utíchol a onedlho sa posádka ocitla pri brehu. Učeníci boli vďační za záchranu. Pokľakli pred Ježišom a vyznávali: „Naozaj si Boží Syn.“

Na zamyslenie:

1. Čo chceli docieliť nadšené zástupy?
2. Prečo Ježiš zámer ľudí odmietol?
3. Prečo sa Peter skoro utopil vo vlnách jazera?
4. Čo máme robiť, aby sme žili s pohľadom upretým na Ježiša, a nie na svoje problémy?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 14,22–33; Mk 6,45–52; Jn 6,14–21; Iz 43,1–3