11. kapitola - Ježišov krst

„Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie.“
(Evanjelium podľa Matúša 3,17)

Správy o prorokovi z púšte a jeho udivujúcom posolstve sa rozšírili po celej Galilei. Dostali sa k roľníkom v malých horských mestách, k rybárom pri mori, doniesli sa až do tesárskej dielne v Nazarete. Ježiš si vypočul Jánovo posolstvo, odložil tesárske nástroje, rozlúčil sa s matkou a pripojil sa k davom, ktoré išli k rieke Jordán.

Hoci boli Ján a Ježiš bratranci, nepoznali sa. Ježiš vyrástol v Nazarete, zatiaľ čo Ján žil v ďalekej judejskej púšti. Doteraz sa nestretli, a preto ich nikto nemohol podozrievať zo vzájomnej dohody, že jeden bude vystupovať ako prorok a druhý ako Mesiáš.

Ján poznal okolnosti Ježišovho narodenia. Dávno počul o tom, že Ježiš ako chlapec navštívil chrám, i to, čo sa stalo v rabínskej škole. Bol si vedomý Ježišovho bezúhonného života a veril, že práve on je zasľúbený Mesiáš. Ako však ubiehali roky a Ježiš stále zostával v ústraní Nazareta, začali sa v jeho mysli rodiť pochybnosti.

Ján naďalej trpezlivo čakal a veril, že mu Boh všetko v správny čas objasní. Pamätal na Božie zasľúbenia – že k nemu Mesiáš príde, nechá sa pokrstiť a túto udalosť Boh potvrdí aj znamením z nebies. Až potom bude môcť predstaviť Mesiáša ľuďom.

Jedného dňa Ježiš skutočne prišiel k Jordánu a požiadal Jána o krst. Ján okamžite pochopil, že Ježiš je úplne iný ako ostatní, a na prvý pohľad poznal jeho čistú povahu. Celé okolie bolo predchnuté Ježišovou prítomnosťou.

Ján si uvedomil, že sa napĺňa dlho očakávané zjavenie Mesiáša. Zdráhal sa však Ježišovej žiadosti vyhovieť. Ako by mohol on ako hriešny človek pokrstiť bezhriešneho Mesiáša? Prečo by mal vlastne Ježiš symbolicky ukázať potrebu odpustenia a očistenia? Povedal mu: „Ja by som sa mal tebe dať pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ Ježiš odpovedal vľúdne, ale rozhodne: „Nechaj to teraz! Patrí sa nám vykonať všetko, čo je spravodlivé.“

Symbol odpustenia hriechov

Ján teda zaviedol Ježiša do rieky Jordán a ponoril ho. Hneď ako Ježiš vyšiel z vody, zbadal nad sebou Božieho Ducha zostupujúceho v podobe holubice.

Ježiš neprijal krst z dôvodu vyznania svojich zlých slov, činov, myšlienok či z túžby po zmene života. Prijal ho preto, aby sa mohol postaviť na stranu hriešnych ľudí – na stranu každého z nás. Nielen v tomto okamihu, ale po celý svoj život nám šiel vo všetkom príkladom.

Keď Ježiš vystúpil z vody, pokľakol a pomodlil sa. Nadišiel okamih začiatku jeho verejného pôsobenia, ktoré mu prinesie radosť, ale aj trápenie a utrpenie. Bol kniežaťom pokoja, a napriek tomu jeho pôsobenie vyvolá rôzne spory a nepochopenie. Kráľovstvo, ktoré bude zvestovať, je úplne odlišné od toho, ktoré Izraelčania očakávali. Bol to On, kto vyhlásil desatoro prikázaní na hore Sinaj, a napriek tomu bude vyhlásený jeho priestupníkom. Prišiel zlomiť moc satana, a predsa ho ľudia označia za démona.

Ježišovmu poslaniu nerozumela ani jeho matka, ani jeho bratia, a dokonca ani učeníci. Nikto na svete mu nedokázal skutočne porozumieť – iba jeho nebeský Otec, s ktorým mal od večnosti spoločenstvo v nebesiach. Mnohí ľudia na zemi ho odmietnu, často bude žiť v osamelosti.

Ako jeden z nás ponesie ťarchu viny a biedy. Každý hriech, zloba či žiadostivosť pôsobili jeho čistému charakteru trápenie. Svojím príchodom na našu Zem sa vzdal svojej majestátnosti a moci a prijal podobu slabého človeka. Prežívanie bolesti a utrpenia ho však neovplyvnilo. Niesol na svojich pleciach záchranu celého sveta a pevne sa spoliehal na vedenie nebeského Otca.

Keď Ježiš vyslovoval svoje vrúcne modlitby, zdalo sa, že jeho pohľad preniká celými nebesami. Dobre vedel, ako hriech zatvrdil ľudské srdcia a ako bude ľuďom zaťažko pochopiť jeho poslanie a prijať ponúkaný dar záchrany. Úpenlivo prosil svojho Otca o silu zasiahnuť ľudské srdcia a vyslobodiť ich z pút, ktorými ich satan zviazal.

Také mocné modlitby nebeskí anjeli ešte nikdy nepočuli. Nedočkavo čakali na príležitosť, keď budú môcť svojmu veliteľovi priniesť povzbudzujúcu správu. Na Synovu modlitbu však Otec odpovedal sám. Nebo sa otvorilo a na Ježišovu hlavu zostúpilo od Božieho trónu jasné svetlo v podobe holubice.

Iba niekoľko ľudí v dave na brehu rieky videlo spolu s Jánom toto nebeské znamenie, Božiu prítomnosť však pocítili všetci. Stáli mlčky s pohľadom upreným na Ježiša a vtom z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie.“

Prijatie Otcom

Tieto slová zazneli preto, aby prítomných povzbudili vo viere a Ježiša posilnili v jeho poslaní. Ježiš sa kvôli záchrane ľudí stal človekom. Hlas z neba však potvrdil, že je stále Boží Syn.

Ján bol hlboko dojatý Ježišovou úprimnosťou a odovzdanosťou pri modlitbe. Keď Ježiša obklopila nebeská žiara a z neba zaznel hlas, Ján spoznal, že ide o znamenie, ktoré mu bolo zasľúbené. Vedel, že pokrstil Záchrancu sveta. Jeho myseľ a srdce viedol Duch Svätý, keď ukázal na Ježiša a zvolal: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“

Nikto z prítomných, dokonca ani samotný Ján, nerozumel pravému významu slov, ktoré Ježiša označili za „baránka“. Mnohí Izraelčania chápali prinášanie obetí a darov rovnako ako pohanské národy – ako obete, ktorými si musia nakloniť a uzmieriť Boha. Boh ich však chcel naučiť poznaniu, že je to On, kto dáva ľuďom dar – dokonalú obeť, vďaka ktorej privedie ľudstvo späť k sebe.

Vyrieknuté slová „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ sa tiež vzťahujú na každého z nás. Aj napriek našim hriechom a slabostiam máme v očiach nášho Stvoriteľa obrovskú hodnotu. Svetlo, ktoré z neba žiarilo na Ježiša, je zasľúbením Božej lásky a sily modlitby. Vo chvíľach, keď sa modlíme k Stvoriteľovi, si môžeme byť Božím vypočutím úplne istí. Hriech oddelil zem od neba, ale Ježiš toto spojenie opäť obnovil. Nebeské svetlo zažiari aj na nás, ak budeme Boha prosiť o silu odolať pokušeniu. Hlas, ktorý prehovoril k Ježišovi, prihovára sa tiež ku každému z nás: „Ty si moje milované dieťa, v tebe mám zaľúbenie.“

Ježiš vytvoril cestu záchrany pre každého človeka, aj pre tých najhriešnejších, najbiednejších, najopovrhovanejších ľudí. Každý je pozvaný vykročiť na túto cestu. Všetci môžu nájsť pravé poznanie Boha a prijať skutočný domov, ktorý Ježiš pre svoj ľud pripravuje v nebi.

Na zamyslenie:

1. Prečo Ježiš prijal krst, keď nemusel vyznávať žiadny hriech ani robiť pokánie?
2. Na Ježišovu modlitbu po krste odpovedal z nebeského trónu sám Boh Otec. Čo znamenali Jeho slová pre Ježiša a pre prítomný dav ľudí? Čo znamenajú pre nás?
3. Počuli ste niekedy vo svojom srdci Boží hlas, ktorý hovoril: „Ty si moje milované dieťa, v tebe mám zaľúbenie.“? Poďakovali ste za to Bohu?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 3,13–16; Lk 3,21–22; Jn 1,29; Gn 22,7–8; Iz 53,6–7; Mt 26,53; 1Jn 3,2