63. kapitola - Vstup do Jeruzalema

„Požehnaný, kto prichádza v mene Hospodina!“
(Žalm 118,26)

Päťsto rokov pred Ježišovým narodením predpovedal prorok Zachariáš deň príchodu izraelského kráľa: „Hlasne plesaj, dcéra Siona, zvučne jasaj, dcéra Jeruzalema. Pozri, tvoj kráľ prichádza k tebe, je spravodlivý a prináša víťazstvo, je pokorný a jazdí na oslovi, na osliatku, mláďati oslice.“

Ježiš prichádzal s veľkou slávou do Jeruzalema v prvý deň v týždni. Z Betánie ho sprevádzali zástupy ľudí, ku ktorým sa postupne pridávali ďalší pútnici smerujúci na veľkonočné sviatky. Všetci sa radovali a očakávali nové kráľovstvo.

Ježiš vyslal dvoch učeníkov po osliatko. Keď prišli k majiteľovi zvieraťa, požiadali ho: „Pán ho potrebuje.“ A on im ochotne vyhovel. Učeníci položili na chrbát osliatka svoje plášte a posadili na ne Ježiša. Až doteraz Ježiš chodil všade len pešo. Učeníci pochopili, že posadením sa na osliatko chce niečo znázorniť.

Ježiš vstupoval do Jeruzalema presne podľa židovských zvyklostí pre príjazd kráľa. Ľudia poznali proroctvo opisujúce príchod Mesiáša do jeho kráľovstva na osliatku, a preto ho začali hlasno vyhlasovať za kráľa. Predstavovali si, ako z Jeruzalema vyženú rímskych vojakov a Izrael sa opäť stane slobodným a mocným národom. Nemali so sebou žiadne dary, ktorými by Ježiša mohli poctiť, a tak aspoň rozprestierali svoje plášte na cestu. Tým vznešenému jazdcovi vytvorili koberec, pozdĺž ktorého kládli palmové a olivové vetvy. Namiesto kráľovských vlajok mávali zelenými ratolesťami a volali: „Hosanna, Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!“

Prichádzali sem ďalší zvedaví ľudia a pýtali sa:

„Kto je to?“

Len čo zistili, že ide o Ježiša, neskrývali svoje prekvapenie. Veď predsa doteraz všetky snahy o dosadenie na trón odmietal! Ale teraz ho vítali tisícky ľudí. Spievali piesne a oslavovali Boha. A keď večer zazneli trúby zvolávajúce ľud na bohoslužbu, málokto si to všímal. Kňazi len podotkli: „Hľa, svet odišiel za ním!“

Slávnostný sprievod

Ešte nikdy predtým Ježiš také oslavovanie svojej osoby nepripustil, pretože by viedlo k jedinému – predčasnému rozsudku smrti. V tejto chvíli si však vrúcne želal obrátiť pozornosť ľudí k svojmu poslaniu a obeti, i keď si bol vedomý, že ľudia pochopia význam jeho slávneho príchodu, nespravodlivého odsúdenia a ukrižovania až neskôr. Mnohí sa začnú podrobne zaoberať skúmaním proroctiev v Písmach, a tak spoznajú, že Ježiš je skutočný Mesiáš.

Učeníkom sa zdalo, že prežívajú najslávnejší deň svojho života. Netušili, že ich radosť už čoskoro zatienia udalosti vedúce k smrti ich milovaného Pána. Ježiš im síce často pripomínal, že bude trpieť a pre záchranu ľudí zomrie, v nadšení a jasote však na jeho smutné slová zabudli.

Všade sa teraz ozývalo: „Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“

Zrazu bol Ježiš obklopený tými, ktorých si získal svojou čistou povahou, milosrdenstvom a láskou. Slepec, ktorému vrátil zrak, išiel v čele sprievodu. Najhlasnejšie volali tí, ktorým vrátil reč. Chromí, ktorí boli uzdravení, žiarili radosťou a mávali Ježišovi na pozdrav. Ľudia zbavení malomocenstva mu na cestu prestierali svoje plášte. Zmŕtvychvstalý Lazár viedol osliatko, na ktorom Ježiš prichádzal.

Neprajúci farizeji chceli dav umlčať, ale ich zapálené výzvy a márne hrozby vyvolávali v prítomných ešte väčšie nadšenie. Pretlačili sa až k Ježišovi a prikazovali mu: „Nepočuješ, čo volajú? Pokarhaj ich, aby sa takto nerúhali!“

Ježišova odpoveď ich zaskočila: „Ak budú títo mlčať, kamene budú kričať.“

Boží proroci túto udalosť predpovedali a nebolo v ľudských silách Boží zámer zmeniť.

Keď sprievod dorazil na vrchol Olivovej hory, Ježiš sa pred cestou dole do mesta zastavil a všetci ostatní s ním. V žiari zapadajúceho slnka sa pred nimi v celej svojej nádhere rozprestieral Jeruzalem. Slnečné lúče osvetľovali biele mramorové múry a pozlátené stĺporadie chrámu. Z vrcholu hory sa zdalo, akoby sa chrám skvel v sláve nebies.

Ježišov smútok

Všetci ľudia v zástupe boli týmto pohľadom uchvátení. Keď sa opäť pozreli na Ježiša, strnuli, lebo v jeho tvári zbadali smútok a slzy. Jeho bolestný povzdych odhalil predzvesť trpkého údelu Jeruzalema… Ľudia boli presvedčení, že Ježiša sprevádzajú k trónu, namiesto radosti ho však vidia prežívať bolesť. Náhle sa ich zmocnila tieseň.

Ježiš pozrel na Getsemanskú záhradu, v ktorej onedlho prežije najtemnejšie chvíle svojho života. V blízkosti sa nachádzalo návršie Golgota. Tam bude trpieť a zomrie potupnou smrťou. Priamo pred ním stála Ovčia brána, cez ktorú boli do mesta po stáročia privádzané obetné zvieratá.

Ježiš však neplakal zo strachu z utrpenia. Bol skľúčený pohľadom na Jeruzalem – na mesto, ktorého obyvatelia zavrhli svojho Záchrancu, Božieho Syna, a onedlho ho pripravia o život. Myslel tiež na to, čím by Jeruzalem mohol byť, keby ho prijal.

Boh si pred mnohými rokmi vybral izraelský národ, aby o ňom svedčil ako o jedinom pravom Bohu. Prebýval tiež v jeruzalemskom chráme, ktorý svojím usporiadaním a obradmi symbolicky ukazoval spôsob záchrany človeka. Čoskoro však obetná služba v chráme skončí, pretože symbol zástupnej smrti bude naplnený.

Pri pohľade na mesto Ježiš smutným hlasom zvolal:

„Kiežby si aj ty, aspoň v tento deň, spoznalo, čo ti prináša pokoj!“

Už nevyslovil žiadne slová povzbudenia. Jeruzalem sa sám pripravil o slobodu, prosperitu, pokoj a šťastie. Ježiš vedel, že pre pýchu, pokrytectvo, zlosť a tvrdošijnosť obyvateľov bude toto mesto zničené. O niekoľko rokov Rimania mesto obkľúčia a nechajú ho vyhladovať. Mnoho Izraelčanov bude zabitých v boji alebo ukrižovaných na golgotskom kopci. Paláce aj chrám budú zničené a hradby rozborené.

Dodal teda: „Zrovnajú ťa so zemou i tvoje deti v tebe, a nenechajú ti kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia.“

Obyvatelia Jeruzalema mohli tejto skaze uniknúť. Ešte nebolo neskoro, Božia milosť stále pôsobila. Ježiš osloví svojím posolstvom celé mesto ešte raz.

Po chvíli sprievod vchádzal do mesta. Izraelskí vodcovia mu vyšli v ústrety a chceli ho rozohnať. Nemali na privítanie žiadne vľúdne slová – naopak, s opovrhnutím sa pýtali zhromaždených ľudí: „Kto je to?“

Učeníci im pod vedením Ducha Svätého odpovedali prorockými slovami Písma: „To je Ježiš, Mesiáš, Boží Syn, Darca života a Záchranca sveta“.

Na zamyslenie:

1. Prečo Ježiš vchádzal do Jeruzalema na osliatku?
2. Čo mal Ježiš na mysli výrokom „Ak budú títo mlčať, kamene budú kričať.“?
3. Čo by sa stalo, keby vtedy obyvatelia Jeruzalema prijali Ježiša za Mesiáša?
4. Ježiš plakal, pretože ho Jeruzalem a jeho obyvatelia odmietli. Čo asi prežíva teraz, keď sa pozerá na tvoju rodinu, mesto, školu či kresťanské spoločenstvo?
5. Pred svojím slávnym druhým príchodom oslovuje Ježiš prostredníctvom svojho ľudu celú zem. Podieľame sa na hlásaní tohto mocného posolstva?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 21,1–11; Mk 11,1–10; Lk 19,29–44; Jn 12,12–19; Zach 9,9; Iz 7,14; Iz 9,6; Jer 23,5–6; Jn 1,29; Mt 3,17; Mk 1,24