25. kapitola - Povolanie učeníkov pri jazere

„Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“
(Evanjelium podľa Matúša 4,19)

Slnko vychádzalo nad Galilejským jazerom, pri ktorom Ježiš práve trávil chvíle pokoja. Jeho učeníci sedeli v rybárskych člnoch na jazere. Chytali ryby celú noc, ale nič neulovili.

Osamote Ježiš čerpal silu v rozhovore s nebeským Otcom, pretože počas dňa bol neustále obklopovaný davom. Tohto rána ľudia prichádzali už čoskoro po svitaní. Bolo ich stále viac a zo všetkých strán sa na Ježiša tlačili.

Medzitým učeníci priplávali k brehu. Ježiš vstúpil na Petrovu loď a požiadal ho, aby ju trochu odrazil od brehu. Mohli ho tak vidieť a počuť všetci ľudia v dave.

Krásne prostredie pomáhalo vryť Ježišove slová do pamäti poslucháčov. Jazero, pohoria a polia ožiarené slnečným svitom nádherne dokresľovali Ježišovo kázanie.

Zástup na pobreží sa stále rozrastal. Vypravili sa sem poľnohospodári, rybári, obchodníci, náboženskí vodcovia, bohatí, chudobní, starci i mladíci a privádzali chorých, aby mohli počuť slová Bohom poslaného Učiteľa.

Pri pohľade na dav Ježiš nemyslel len na prítomných poslucháčov, ale aj na ďalších učeníkov v budúcnosti. Už teraz ich videl v zápasoch dobra a zla, opustených, s bolesťou v srdci, v pokušení a väznených. Vedel o ich radostiach, starostiach i prekážkach. Slová vyrieknuté onoho rána mali prostredníctvom pôsobenia Ducha Svätého prinášať nádej, útechu, múdrosť a pokoj každému človeku až do konca času.

Keď Ježiš dokončil svoje kázanie, obrátil sa k Petrovi a povedal: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov.“

Peter bol z celonočného výlovu unavený a sklamaný, pretože žiadne ryby nechytil. Počas dlhých hodín rybárčenia premýšľal o Jánovi Krstiteľovi uväznenom v Herodesovom paláci. Nemohol pochopiť, ako by Ježiš uspel tam, kde Ján nenašiel porozumenie, a to najmä u kňazov a vládcov. Budúcnosť Ježišovho pôsobenia sa mu zdala neistá a beznádejná.

Ježišovi odvetil: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili, ale na tvoje slovo spustím siete.“

Pripadalo mu to však zbytočné. Každý v okolí vedel, že jediná vhodná doba na chytanie rýb v tomto priezračnom jazere bola v noci. Nikto nechytal ryby vo dne. Na Ježišovo slovo však Peter a jeho brat Ondrej znovu vyplávali a spustili siete do vody. Len čo ich chceli vytiahnuť, s údivom zistili, že sú plné rýb a že by sa dokonca mohli pod ťarchou takéhoto úlovku aj pretrhnúť.

Rýchlo zavolali na pomoc Jakuba a Jána z druhej lode. Podarilo sa im vytiahnuť toľko rýb, že sa obe lode skoro potopili.

Záchranca ľudí

Peter pochopil, že Ježiš vládne prírode. Zároveň si tiež uvedomil svoju pochybovačnosť a hriešnosť. Kým sa ostatní starali o ulovené ryby, padol pred Ježišom na kolená a zvolal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek.“

Ježiš mu odpovedal: „Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí.“ Ježiš použil slová z rybárskeho prostredia, ktoré Peter dobre poznal. Peter si teraz uvedomil svoju slabosť a potrebu spolupráce s Ježišom, preto bol povolaný k dôležitejšej úlohe.

Až doteraz sa nikto z učeníkov plne nepodieľal na Ježišovom poslaní, lebo sa ešte venovali svojmu zamestnaniu. Občas pochybovali, ale táto skúsenosť ich utvrdila vo viere a znova povzbudila k úplnému odovzdaniu sa Ježišovi a jeho dielu. Zázrak s rybami ich uistil, že sa Boh postará o nich aj o ich rodiny. Opustili svoje lode a nasledovali Ježiša.

Ježiš si vtedy mohol za svojich učeníkov vybrať skúsených a vzdelaných mužov. Vzdelanie je požehnaním, pokiaľ je v súlade s Božími princípmi. Ježiš zámerne obišiel učencov onej doby, lebo tí väčšinou pre svoje predsudky nemali pochopenie pre jednoduchých ľudí a nechceli s ním spolupracovať. Sami sa tak zriekli najlepšieho vzdelania, aké kedy mohli dosiahnuť. Prvou vecou, ktorú sa musí naučiť každý, kto sa chce podieľať na Božom diele, je prestať spoliehať sa sám na seba a pristupovať k ľuďom rovnako ako Ježiš.

Ježiš si vybral nevzdelaných rybárov, pretože sa nemuseli mnohému odúčať. Neboli zaťažení tradíciami a nesprávnymi zvykmi. Mali zdravý úsudok a vhodné schopnosti, ale najdôležitejšími vlastnosťami boli ich pokora a učenlivosť.

V bežnom živote sa ľudia často starajú iba o svoju každodennú a zabehnutú prácu. Netušia, že keby boli povolaní k náročnejším a významnejším úlohám, rozvinuli by sa ich skryté schopnosti a stali by sa uznávanými a vplyvnými vodcami. Práve takých ľudí Ježiš povolával k spolupráci. Pod jeho vedením dostali tú najlepšiu školu, prijímali Ježišovo zmýšľanie i povahu. Stali sa kazateľmi a učiteľmi Božieho slova s takým odhodlaním, že boli jeho zvestovaním schopní zmeniť svet.

Ich vnútorná premena i dielo, ktoré vykonali, je svedectvom o Božom požehnaní všetkých, ktorí nasledujú Ježiša. Nie je stanovená žiadna hranica veľkosti diela pre ochotného človeka túžiaceho otvoriť svoje srdce Božiemu duchu a odovzdať svoj život Ježišovi. Boh prijíma každého človeka takého, aký je. Ak sa mu úplne odovzdáme, rozvinie naše schopnosti a premení naše slabosti v silné stránky.

Čím viac času strávime čítaním Biblie a dôverným rozhovorom s Ježišom, tým viac budeme získavať jeho povahu. Dosiahneme tak to najlepšie vzdelanie, aké je na tomto svete možné dosiahnuť.

Na zamyslenie:

1. Čo Petra zmalomyseľnelo?
2. Kedy bol Peter naozaj pripravený pracovať pre Ježiša?
3. Prečo si Ježiš za svojich učeníkov povolal prostých rybárov namiesto vzdelaných mužov?
4. Cítili ste niekedy Božie povolanie? Ako ste odpovedali?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 4,18–22; Mk 1,16–20; Lk 5,1–11; Iz 6,5; Rim 10,12