30. kapitola - Poslovia svetu

„Keď sa rozodnilo, zavolal si svojich učeníkov, vybral z nich dvanástich a nazval ich apoštolmi.“
(Evanjelium podľa Lukáša 6,13)

Nastal čas osloviť a povolať učeníkov, ktorí po dokončení Ježišovho poslania na zemi roznesú jeho posolstvo do celého sveta. Ježiš nezvolal svojich učeníkov do chrámu alebo nejakej skvostnej budovy, ale na miesto, ktoré si obľúbil – na horský svah neďaleko Galilejského jazera.

Kedykoľvek svojich učeníkov vyučoval, bral ich z preplnených a uponáhľaných miest do pokojných polí a hôr. Aj veľkým zástupom kázal pod holým nebom na zelených stráňach alebo pri brehu jazera. Pohľad na nádhernú krásu prírody ľuďom pomáhal prijať zvesť o Božom kráľovstve.

Keď Ježiš povolal svojich dvanástich učeníkov, bol si dobre vedomý ich dobrých vlastností, ale aj chýb a slabostí – pýchy, hnevu a predsudkov. Celú predchádzajúcu noc sa za nich modlil a po úsvite ich zavolal k sebe.

Povedal im: „Stanete sa mojimi apoštolmi, poslami celému svetu.“ Preto si prial, aby s ním všade chodili, učili sa od neho a neskôr ľuďom rozprávali, čo videli a počuli. Boli povolaní k najvýznamnejšiemu poslaniu v dejinách ľudstva, aké kedy ľudia dostali – spolupracovať s Bohom na záchrane sveta. Iba Ježišovo dielo bolo významnejšie.

Jakub, Ján, Peter, Ondrej, Filip, Natanael a Matúš boli s Ježišom v tesnejšom vzťahu než ostatní učeníci. Peter, Ján a Jakub s ním trávili najviac času. Boli svedkami všetkých Ježišových zázrakov a poznali veľmi dôkladne Ježišovo učenie.

Ježiš mal rád všetkých učeníkov. Najbližší mu bol ale Ján, ktorý bol najmladší a vďaka svojej vnímavosti a úplnej dôvere porozumel Ježišovmu poslaniu. Celým svojím srdcom vnímal hlbokú duchovnú a premieňajúcu silu Ježišovej zvesti. Práve Jánove spisy v Písme najjasnejšie zjavujú Ježišovu lásku a posolstvo.

Hoci bol Filip prvým učeníkom, ktorého Ježiš vyzval „Nasleduj ma!“, nechcel dlho uveriť, že Ježiš je naozaj Mesiáš. Bol svedkom slov Jána Krstiteľa, ktorý ho nazval Baránkom Božím, počul dokonca hlas z neba označujúci Ježiša za Syna Božieho, a napriek tomu Natanaelovi povedal: „Ježiš pochádza z Nazareta a je syn Jozefov.“

Neskôr neveril ani možnosti rýchlo nasýtiť päť tisíc hladných ľudí zhromaždených okolo Ježiša. Aj keď videl početné zázraky, neprestal o Ježišovej moci pochybovať až do poslednej chvíle Ježišovho života. Namiesto toho, aby prijal Ježišove slová „Ak ste ma spoznali, budete poznať aj môjho Otca,“ Ježiša vyzval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí!“ Zarmútený Ježiš mu odpovedal: „Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca. Ako to, že teraz hovoríš: Ukáž nám Otca? Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý zostáva vo mne, koná svoje skutky.“

Aj napriek svojim nedostatkom bol Filip Ježišovým učeníkom a Ježiš ho viedol s veľkou trpezlivosťou. Po Ježišovej smrti zostúpil na apoštolov Duch Svätý a Filip sa stal veľkým a neochvejným hlásateľom Božej pravdy o záchrane v Ježišovi.

Učeník Judáš

Medzi učeníkov prenikol niekto, koho Ježiš nepovolal. Judáš chcel byť v úzkom kruhu Ježišových priateľov, pretože sa túžil dostať na vplyvné miesto, keď Ježiš vyženie Rimanov a nastolí svoje kráľovstvo.

Judáš bol inteligentný a schopný muž. Jeho vzhľad a správanie priviedli učeníkov k presvedčeniu, že by sa mal stať jedným z nich, a predstavovali si, akým obrovským prínosom bude pre ich dielo. Ježiš si uvedomoval, že odmietnutím Judáša by učeníkov zaskočil. Začali by pochybovať o Ježišovej múdrosti. Judášov príbeh ukazuje, aké nebezpečné je riadiť sa pri posudzovaní človeka bežnými meradlami, ak ide o Božie dielo.

Učeníci nadšene prijali Judáša medzi seba. Každý deň bol Judáš svedkom Ježišovej nesebeckej lásky a pociťoval výzvu k nasledovaniu jeho príkladu. Ježiš vedel, že Judáš vie výborne skrývať svoje sebectvo, a bolo mu jasné, ako hlboko upadne, ak nebude zachránený Božou milosťou.

Život podľa Ježišových zásad však odporoval Judášovým túžbam a plánom. Nechcel sa Bohu odovzdať. Po celú dobu k nemu Ježiš pristupoval veľmi ohľaduplne, aj keď vedel, že ho zradí. Neustále Judášovi ukazoval, že pozná jeho myšlienky, a napriek tomu ho pred ostatnými učeníkmi nikdy nezahanbil. Upozorňoval ho na dôsledky chamtivosti a sebectva, ale Judáš si nedal povedať. Tak dlho v sebe pestoval zlé túžby a nekalé myšlienky, až ho satan úplne ovládol.

Keby sa Judáš odovzdal Ježišovi a jeho dielu, stal by sa jedným z vodcov apoštolov a neskôr i cirkvi. Pre svoju sebeckú ctižiadosť sa však do Božieho diela nemohol zapojiť.

Ochota k zmene

Boh k sebe povoláva každého človeka takého, aký je. Ak je ochotný sa učiť od Ježiša a s dôverou sa mu odovzdať, zmení jeho vnútro. Čím viac sa od Ježiša učí, tým viac sa jeho povaha premieňa podľa Ježišovho vzoru.

Každý Ježišov učeník mal chyby, keď bol povolaný. Jakub a Ján boli nazvaní „synmi hromu“, pretože boli známi svojou prudkou povahou. Ján sledoval Ježiša, s akou láskou a trpezlivosťou pristupuje k ľuďom, a pod jeho vplyvom sa časom zmenil. Niekedy bolo potrebné, aby Ježiš svojich učeníkov napomenul. Neodradilo ich to však a zostali s ním. V jeho prítomnosti sa ich povahy zušľachťovali.

Svojím temperamentom, vlastnosťami a zvykmi sa od seba učeníci líšili. Bol medzi nimi vyberač daní Matúš, horlivý Šimon, vznetlivý Peter, lakomý Judáš, odovzdaný, ale bojazlivý Tomáš, pochybovačný Filip, úprimný a prísny Jakub, citlivý Ján a ďalší. Keby nenasledovali Ježiša, ich rôzne povahy a prístupy by medzi nimi spôsobovali strety. Takto ich však spájala viera a láska k Ježišovi.

Až potom, čo sa Ježiš vrátil k svojmu Otcovi a jeho učeníci šírili posolstvo nebeského kráľovstva, mali na niektoré veci rôzne názory. Neviedli však žiadne spory a nebojovali proti sebe, lebo vedeli, že ich spája viera v Ježiša. Čím viac sa ľudia Ježišovi odovzdajú, tým bližšie majú k sebe navzájom a dosahujú porozumenie a zhodu vo svojich názoroch a zámeroch.

V to ráno Ježiš zhromaždil okolo seba malú skupinu učeníkov. Pokľakol s nimi a pomodlil sa za ich vzácne poslanie.

Naše poslanie na Zemi

Ježiš nepoveril zvestovaním Božej lásky anjelov, ale nedokonalých ľudí. Iba človek môže chápať zápas, ktorý prebieha v ľudskom srdci zaťaženom vinou a hriechom, keď zatúži odovzdať sa Ježišovi. Jeho nasledovníci majú k hlásaniu evanjelia poverenie a požehnanie nebies.

Ten, kto povolal rybárov pri Galilejskom jazere, dnes povoláva k Božiemu poslaniu aj nás. Nech sme akokoľvek nedokonalí a hriešni, Ježiš nám zasľubuje premenu, vďaka ktorej získame rovnakú povahu ako on. Ak sme s ním v úzkom spoločenstve, môžeme sa podieľať na jeho diele.

Boh hovorí k ľuďom prostredníctvom ľudí. Je to jeden z dôvodov, prečo sa Ježiš stal človekom. Ak sa mu odovzdáme, bude naším prostredníctvom ukazovať Božiu vôľu a lásku.

Na zamyslenie:

1. Ktorých sedem učeníkov bolo v tesnejšom vzťahu s Ježišom a ktorí traja z nich s ním trávili najviac času?
2. Prečo sa Judáš nikdy neodovzdal Bohu?
3. Jakub a Ján boli nazvaní „synmi hromu“. Ako sa ich povaha zmenila?
4. Prečo si Ježiš zvolil na oslovenie sveta ľudí, a nie anjelov?
5. Ako môžeme osloviť a priviesť ľudí okolo nás k Ježišovi?

Biblické texty k tejto téme:

Mk 3,13–19; Lk 6,12–16; Jn 1,43–45; Jn 6,5–7; Jn 14,5–8; Mt 8,19–20; 2Kor 4,7