52. kapitola - Dobrý pastier

„Neboj sa, veď som ťa vykúpil. Zavolal som ťa po mene, ty si môj.“
(Izaiáš 43,1)

Ježiš vzbudzoval záujem svojich poslucháčov používaním obrazov a prirovnaní z ich každodenného života. V tej dobe sa mnohí ľudia živili pastierstvom, a preto obrazu pastiera starajúceho sa o stáda oviec na pastvinách dobre rozumeli. Ježiš im povedal: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce.“ Poslucháči si ihneď predstavili Ježiša ako verného pastiera ľudí. Jeho život porovnávali so životom farizejov, ktorí svojím postojom k ľuďom aj k Ježišovi veľakrát ukázali, že vernými pastiermi nie sú. Pred chvíľou vyhnali zo zhromaždenia rady uzdraveného mladíka, pretože sa odvážil rozprávať ostatným svoj príbeh a vyznal svoju vieru v Ježiša ako Mesiáša.

Ježiš poukázal na seba ako na pravého Pastiera stáda týmito slovami: „Kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelieza inokadiaľ, je zlodej a zbojník. Kto však vchádza dverami, je pastier oviec.“

Poslucháči jeho slová nepochopili, a tak im to vysvetlil: „Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.“

Počas celej ľudskej histórie spoznávali Boha prostredníctvom Ježiša všetci jeho nasledovníci. V rôznych symboloch svätyne, slovách prorokov, zázrakoch a poučeniach, ktoré ľuďom odovzdával, sa Ježiš zjavoval ako „Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“

Mnohé národy si vytvorili rôzne obrady a náboženské systémy, ktorými chcú ľudia dosiahnuť zmierenie s Bohom a získať svoj vnútorný pokoj. Avšak človek zachovávajúci akýkoľvek pohanský náboženský obrad či systém alebo vyznávajúci iného Záchrancu než Ježiša Krista je odvádzaný od pravého poznania záchrany. Je pripútavaný k falošným náboženským predstavám, ktoré neponúkajú radostný a zmysluplný život s nádejou do budúcnosti, ale prinášajú strach zo smrti. Ľudské srdce nedokáže pozdvihnúť nič iné než dobrá správa o Božej láske a milosti zjavená v Ježišovi Kristovi.

Židovskí kňazi a vodcovia ľudu ničili pravú pastvu a znečisťovali pramene vody života. Písmo týchto falošných pastierov opisuje takto: „Jete tuk, odievate sa vlnou, zabíjate tučné zvieratá, ale stádo nepasiete. Slabé ste neposilňovali, choré neliečili, poranené neobväzovali, porozháňané nezavracali, ani stratené nevyhľadávali, ale ovládali ste ich mocou a násilím.“

Verný pastier

V tej dobe sa na Strednom východe pastieri vytrvalo starali o svoje stáda. Často pri tom riskovali aj vlastné životy. Zlodeji, medvede, vlci či levy mnohokrát číhali v úkryte, aby stádo prepadli. Dobrý pastier sa vždy o svoje ovce staral a každú poznal podľa mena. Ovce pastierov počúvali, keď na nich volal.

Podobným spôsobom pozná aj Ježiš – nebeský Pastier – svoje ovce, hoci sú rozptýlené po celom svete. Ježiš pozná každého človeka. Hovorí ústami proroka: „Neboj sa, veď som ťa vykúpil. Zavolal som ťa po mene, ty si môj.“ Vie, kde sa nachádzame, pozná naše každodenné starosti, túžby i plány. Posiela za nami svojich poslov, aby nás vyhľadali a priviedli k poznaniu Boha.

Starostlivý pastier

Dobrý pastier sa o svoje stádo náležite stará. Nespráva sa nevľúdne, nenúti ich ísť správnym smerom. Namiesto toho ide pred nimi, ukazuje im smer a volá ich k sebe. Tak koná so svojimi nasledovníkmi aj nebeský Pastier. Ježiš nám pripravil cestu do nebeského kráľovstva. Pokiaľ ho nasledujeme, dovedie nás do cieľa.
Ježišovi nasledovníci za ním nejdú zo strachu pred trestom, ani pre odmenu – večný život. Spoznali Ježišov život naplnený skutočnou láskou a tá ich k nemu priťahuje a premieňa im srdcia. Počujú jeho hlas a idú za ním.

Hoci sa teraz Ježiš nachádza v Božej prítomnosti na nebeskom tróne, stále sa zaujíma o svoj ľud. Každý človek, ktorý mu odovzdal svoje srdce, má pre neho nesmiernu hodnotu. Ježiš by prišiel na tento svet a zomrel pre záchranu čo len jediného človeka. Nikdy neopustí toho, kto sa mu odovzdal. Ak od neho jeho nasledovníci sami neodídu, bude ich v ich živote sprevádzať a chrániť.

Ježiš nás nezanechá samotných vo chvíľach pokušenia a skúšok, nenechá nás padnúť. Teraz ho síce nemôžeme vidieť tvárou v tvár, srdcom však počujeme jeho hlas: „Aj keby sa vrchy pohli a kopce kolísali, moja milosť sa nepohne od teba a moja zmluva pokoja sa nezakolíše, hovorí Hospodin, ktorý sa zľutúva nad tebou.

Ježiš nás miluje ako svoje deti. Sme pre neho odmenou, ktorú prijal od nebeského Otca. Nebesá nám nemohli dať väčší dar a lepšie požehnanie. Dôverujme teda Ježišovej neochvejnej láske, milosti a vedeniu.

Ježiš má na mysli všetkých ľudí na svete – aj tých, ktorí ho ešte nepoznajú. Vyhlásil: „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť. Budú počúvať môj hlas a bude jedno stádo a jeden pastier.“

Ako človek bol Ježiš smrteľný, ale ako Boh bol zdrojom života pre celý svet. Svoju zástupnú smrť za nás všetkých mohol odmietnuť. Zomrel však dobrovoľne, aby nám umožnil prijať večný život.

Na zamyslenie:

1. Ktoré situácie v dejinách ukazovali na Ježiša ako na Božieho Baránka?
2. Akým spôsobom vedie dobrý pastier svoje stádo?
3. Ako sa Ježiš ako Pastier o nás stará?
4. Prečo Ježiš miluje ľudí ako svoje vlastné deti?
5. Ježiš použil symbol pastiera, aby ľuďom pomohol pochopiť svoju lásku a poslanie. Aký symbol by mohol použiť dnes?

Biblické texty k tejto téme:

Jn 10,1–30; Ž 23,1–6; Iz 40,9–11; Ez 34,4; Gn 31,40; Ez 34,31; Iz 43,1; Iz 49,16; Ž 77,21; Jer 31,3; Oz 11,4; Zj 1,17–18; Iz 54,10; Iz 9,6; Iz 53,4–6