47. kapitola - Zápas so silami zla

„Pre toho, kto verí, je všetko možné.“
(Evanjelium podľa Marka 9,23)

Za úsvitu zostupovali z vrchu späť do údolia. Peter, Jakub a Ján išli bez slov, ponorení do svojich myšlienok.

Keď sa blížili k miestu, kde sa nachádzali ostatní učeníci, uvideli zhluk ľudí. Než sa k nemu priblížili, Ježiš im prikázal: „Nehovorte nikomu o tom videní, kým Syn človeka nebude vzkriesený z mŕtvych.“ Vedel, že keby ostatným rozprávali o stretnutí s Mojžišom a Eliášom, vysmiali by sa im.

Ján, Peter i Jakub boli jeho slovami zmätení. Nechápali, čo myslel tým, že vstane z mŕtvych. Nenašli však odvahu opýtať sa.

Len čo ľudia zahliadli Ježiša, utekali k nemu. Ježiš spoznal, že sa medzitým prihodilo niečo, prečo sa ostatní učeníci cítili sklamaní a ponížení. Všimol si vyzvedačov poslaných kňazmi, ktorí so škodoradosťou obvinili Ježiša a jeho učeníkov z podvodov.

Ježiš sa učeníkov spýtal: „Prečo sa s nimi hádate?“ Naraz utíchli všetky posmešné a pohŕdavé hlasy. Z davu vystúpil jeden zúfalý muž: „Učiteľ, priviedol som ti svojho syna, posadnutého duchom nemoty. Keď ho to pochytí, ústa sa mu spenia, škrípe zubami a chradne. Už som požiadal tvojich učeníkov, aby z neho vyhnali zlého ducha, ale nevládali.“

Keď Ježiš pred niekoľkými mesiacmi vyslal svojich učeníkov kázať Božie slovo a uzdravovať, dal im tiež moc vyháňať démonov. Tentokrát však v Ježišovom mene prikázali démonovi, aby chlapca opustil, a on sa im okázalo vysmial. Učeníci to niesli ťažko, lebo tým potupili i svojho Majstra.

Ježiš pozrel na zástup ľudí. V ich srdciach videl pochybnosti, hnev a pohŕdanie. Zvolal: „Neveriace pokolenie! Ako dlho ešte budem s vami? Dokedy vás budem znášať?!“ Otcovi dieťaťa povedal: „Priveďte chlapca ku mne!“

Išli po neho. Sotva však zlý duch uvidel Ježiša, zvalil chlapca na zem. Mladík sa zvíjal, jačal a šla mu pena z úst. Schyľovalo sa k ďalšiemu zápasu medzi Kniežaťom života a vládcom temných mocností. Ježišov zámer vyslobodiť chlapca stál v rozpore so satanovou snahou udržať mladíka naďalej vo svojom područí. Ježiš sa spýtal: „Odkedy sa mu to stáva?“

Otec odpovedal: „Od detstva. A veľa ráz hodil chlapca do ohňa i do vody, aby ho zmárnil.“ Po chvíli zvolal: „Ak môžeš, zľutuj sa prosím a pomôž!“

Ježiš sa zadíval do očí tohto muža a podivil sa: „Ak môžeš?!“ A dodal: „Pre toho, kto verí, je všetko možné.“

Chlapcov otec si okamžite uvedomil, že pre jeho vlastné pochybnosti o Ježišovej moci by milovaný syn nemusel byť uzdravený a zahynul by. So slzami v očiach na Ježiša naliehal. „Verím, pomôž mojej neviere!“

Ježiš sa obrátil k miestu, kde chlapec ležal, a zlému duchu prikázal: „Duch nemoty a hluchoty, prikazujem ti: Vyjdi z neho a nikdy viac sa doňho nevracaj!“

Duch mladíkovými ústami vykríkol, silne ním zalomcoval a odišiel. Chlapec zostal nehybne ležať na zemi. Ľudia si medzi sebou začali šepkať, že zomrel. Ježiš uchopil jeho ruku a pomohol mu vstať. Chlapec bol zdravý, správal sa normálne a svojho otca šťastne objal. Spoločne ďakovali Ježišovi a chválili Boha.

Sklamaní špehovia sa náhlivo rozbehli podať správu o tom, čoho boli svedkami.

Viera spája s nebesami

Mnoho storočí vyslovovali tisíce ľudí, sužovaných vinou a túžiacich po nádeji, podobnú modlitbu: „Ak môžeš, prosím, pomôž mi.“ Ježiš na túto modlitbu vždy odpovie „Toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem.“ A dodáva: „Pre toho, kto verí, je všetko možné.“

V odovzdaní sa Ježišovi nám Boh dáva silu odolať každému pokušeniu a zvíťaziť nad každým hriešnym návykom. Mnohokrát si uvedomíme, že nemáme dostatočnú vieru a silu k životu podľa Ježišovho vzoru. Mali by sme sa teda na Ježiša obrátiť s rovnako naliehavou prosbou ako vtedy chlapcov otec: „Verím, pomôž mojej neviere!“ Takáto modlitba bude vždy vypočutá.

Počas niekoľkých málo hodín videli Peter, Jakub a Ján Ježišovu premenu na slávu Božiu a chlapca poníženého démonom. Ježiš ako človek premenený na obraz Boží prišiel zachrániť človeka premeneného na obraz satana. Posadnutého mladíka Ježiš zachránil a uzdraveného ho navrátil rodine. Bol to názorný príklad diela záchrany, keď sa Boh skláňa k strateným ľuďom.

Aj učeníci sa z tejto udalosti poučili. Na hore zažili s Ježišom úžasné chvíle ukazujúce na slávu nebies a pochopili, že im bolo zverené dôležité poznanie. Ľudia v zajatí hriechu a temných síl čakajú na slová nádeje a na modlitby za svoju záchranu.

Neskôr sa deväť učeníkov Ježiša osamote spýtalo: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“

Ježiš im odpovedal: „Pre vašu malú vieru. Amen, hovorím vám: Keby ste mali vieru čo i len ako horčičné semienko a povedali by ste tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto tam!, tak prejde, a nič pre vás nebude nemožné. No tento druh sa vyháňa iba modlitbou a pôstom.“

Ľahkomyseľný prístup deviatich učeníkov k zverenému poslaniu spolu so žiarlivosťou na ostatných troch učeníkov ich vieru tak oslabil, že nemali žiadnu moc. Boli naplnení pocitom krivdy a sebeckými myšlienkami.

Osvedčiť sa v zápase so satanom môžeme len pevnou vierou posilňovanou úprimnou modlitbou, pôstom a pokorou. Treba sa zriecť svojho sebectva a nechať sa naplniť mocou Ducha Svätého. V boji so zlom môže obstáť jedine úplná dôvera v Ježiša, v jeho ochranu a vedenie. Boh nám pri štúdiu Božieho slova a v rozhovoroch s ním dáva silu prekonávať aj zdanlivo neprekonateľné životné prekážky.

Na zamyslenie:

1. Čo povedal Ježiš svojim trom učeníkom, keď zostupovali z vrchu? Aký mal na to dôvod?
2. Kedy otec postihnutého syna pochopil, že jeho vlastné pochybnosti môžu ohroziť synovo uzdravenie? O čo žiadal?
3. Prečo nemohli ostatní učeníci vyhnať démona z chlapcovho tela?
4. Akým spôsobom môžeme posilniť svoju vieru?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 17,9–21; Mk 9,9–29; Lk 9,37–45; Lk 4,18; Jn 6,37