28. kapitola - Vyberač daní Matúš

„Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.“
(Evanjelium podľa Matúša 9,12)

Všetci úradníci pracujúci v Palestíne v službách Rimanov boli Izraelčanmi nenávidení. Ich prítomnosť bola neustálou pripomienkou, že Izraelčania nie sú slobodným národom. Situáciu ešte viac priostrovala nepoctivosť vyberačov daní, ktorí svoj úrad zneužívali na vymáhanie vyšších čiastok, než bolo stanovené, a rozdiel si ponechávali.

Ľudia pociťovali veľmi silnú nenávisť k svojim židovským spoluobčanom vykonávajúcim túto prácu. Považovali ich za zradcov a opovrhovali nimi.

Jeden z vyberačov sa volal Matúš. Keď počúval Ježišove slová, Duch Svätý pôsobil na jeho srdce a on zatúžil po čestnom živote bez podvodov. Rád by tiež nasledoval Ježiša. Vedel, ako sa k vyberačom daní stavajú ostatní náboženskí učitelia, a tak bol presvedčený, že by s ním Ježiš nechcel mať nič spoločné.

Ako každý deň sedel aj dnes na svojom stanovišti a vyberal poplatky od židovských obchodníkov. Náhle zbadal Ježiša, ako prichádza priamo k nemu. Bol prekvapený, keď sa u neho zastavil a vyzval ho: „Poď za mnou a staň sa mojím učeníkom!“

Matúš neváhal. Vstal, všetko nechal tak a šiel s Ježišom. Nepremýšľal o tom, že stratí zdroj istých a vysokých príjmov a bude musieť do značnej miery zmeniť svoj životný štýl. Chcel byť s Ježišom, učiť sa od neho a podporovať jeho poslanie.

Matúš stál pred rovnakou výzvou ako kedysi Peter, Jakub a Ján. Aj oni zanechali svoju živnosť, čím sa zriekli doterajších príjmov. Nepýtali sa, z čoho budú žiť alebo kto sa postará o ich rodiny. Ježiš ich vyzval k nasledovaniu, keď mali siete naplnené rybami a zažívali veľký úspech. Matúš bol vystavený podobnej skúške.

Neskôr sa Ježiš učeníkov spýtal: „Keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi, či vám niečo chýbalo? Oni odpovedali: Nič.“

Podobná skúška prichádza v živote každého človeka, aby sa ukázalo, či dáva prednosť túžbe po úspechu a finančnom zisku alebo hlbšiemu vzťahu s Ježišom. Nikto nemôže radostne a naplno nasledovať Ježiša a podieľať sa na jeho diele, ak mu úplne neodovzdá svoje srdce. Ak človek pochopí obrovskú obeť, ktorú Ježiš pre záchranu ľudí priniesol, nemôže na jeho volanie k nasledovaniu mlčať.

Keď Ježiš vyzval Matúša, aby sa pripojil k skupine učeníkov, spôsobil veľký škandál. Urazil hrdosť náboženských predstaviteľov, lebo na vyberača daní pozerali ako na zločinca. Matúš navyše spolupracoval s Rimanmi. Farizeji chceli túto situáciu využiť. Podporovali predsudky a nenávisť ľudu voči vyberačom daní a zároveň si priali obrátiť jeho hnev proti Ježišovi.

Matúš mal z Ježišovej výzvy ohromnú radosť, a tak vo svojom dome nechal pripraviť slávnostnú večeru. Pozval celú rodinu, priateľov, ostatných vyberačov aj ďalších ľudí z okraja spoločnosti. Všetci hostia boli vďační za jedinečnú príležitosť stretnúť sa s Ježišom.

Slávnostná večera

Pozvanie na slávnostnú večeru Ježiš prijal, aj keď si bol dobre vedomý, že farizeji a niektorí hostia budú jeho konaním pohoršení. Nenechal sa však odradiť. Svojou účasťou na tejto hostine dosvedčil, že každý človek má svoju hodnotu a dôstojnosť. Pri večeri zapôsobili na hostí Ježišove slová. Nabádal ich, aby sa zamysleli, ako dať vlastnému životu pravý zmysel a nasmerovať ho k naozajstnému šťastiu. Matúša Ježišovo posolstvo nadchlo. Odhodlal sa zvestovať svojím životom Božiu lásku. Hoci sa vtedy väčšina prítomných k nasledovaniu Ježiša nepridala, patrili k tým ľuďom, ktorí sa zapojili do hlásania evanjelia po Ježišovom zmŕtvychvstaní.

Ježišov postoj

Túto situáciu chceli rabíni využiť na zasiatie rozkolu medzi Ježišom a jeho učeníkmi, a preto jeden z nich povedal: „Ako to, že váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“

Ježiš ich otázku počul. Povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.“

Farizeji sa považovali za spravodlivých a vysoko duchovných, zatiaľ čo vyberačov daní a príslušníkov ostatných národov mali za chorých hriešnikov. Ježiš im dal najavo, že privádzať týchto ľudí k Bohu je správne a jeho konanie dáva zmysel.

Pokračoval: „Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.“ Rabíni síce Písmo vyučovali, ale nechápali ducha lásky, ktorého Písmo vyjadruje.

Farizejov sa pre nevydarený plán zmocňoval hnev, a tak sa snažili obrátiť proti Ježišovi aspoň učeníkov Jána Krstiteľa. Ešte pred niekoľkými dňami Jána hanobili pre jeho nezvyčajné oblečenie a jednoduchý život a chceli od neho odvrátiť pozornosť ľudí. Teraz sa im Jánov príklad hodil na to, aby poukázali na Ježiša ako na toho, kto na rôznych stretnutiach je a pije s kdejakými hriešnikmi. Snažili sa tým dokázať, že nie je dôveryhodný a jeho posolstvo je klamlivé.

Nechceli pripustiť, že pri stretávaní s týmito ľuďmi Ježiš nabáda k zmysluplnému životu a do ich sŕdc zasieva semienka Božej pravdy, ktoré jedného dňa vzklíčia.

Počas slávnostnej večere bol Ján Krstiteľ vo väzení. Jeho učeníci sa cítili bezradní, báli sa o Jánov osud. Zachovávali mnohé pravidlá, ktoré farizeji vyučovali, vrátane pravidelného pôstu, počas ktorého nič nejedli. Podľa vyučovania rabínov sa mal každý človek aspoň jeden deň v týždni postiť. Niektorí sa postili dva dni, aby tak získali uznanie náboženských učiteľov.

Jánovi učeníci sa spolu s farizejmi práve postili, keď sa Ježiša opýtali: „My a farizeji sa často postíme. Prečo sa tvoji učeníci nepostia?“

Ježiš sa im nesnažil vyvrátiť nesprávne chápanie pôstu. Naopak, chcel im pomôcť, aby porozumeli jeho poslaniu. Ján Krstiteľ raz svojim učeníkom rozprával podobenstvo o Ježišovi. Prirovnal ho k ženíchovi a seba označil za ženíchovho priateľa. Ježiš na toto prirovnanie nadviazal: „Či môžu svadobníci smútiť, kým je s nimi ženích?“

Inými slovami: Nebeský kráľ je na zemi so svojím ľudom. Predstavuje im pravdu o Bohu a plán záchrany. Teraz určite nie je vhodná doba na trúchlenie a odriekanie si jedla, ale na prežívanie radosti!

Ježiš vedel, že dni naplnené smútkom ešte len prídu, a preto povedal: „Príde však čas, keď im vezmú ženícha a až potom sa budú postiť.“ Len čo učeníci uvidia zradu, zatknutie a umučenie svojho Pána, potom sa budú v smútku postiť.

Čoskoro sa však zaradujú, keď ho po zmŕtvychvstaní znovu uvidia živého. Po jeho návrate späť do neba k Otcovi budú celému svetu oznamovať správu o jeho vzkriesení.

Nech Ježiš jedol s hriešnikmi alebo sa postil v pustatine, svoj život obetoval za druhých. Pravá zbožnosť nespočíva v dodržiavaní nariadeného pôstu a predstieranej svätosti. Prejavuje sa nezištnosťou a ochotou slúžiť Bohu a ľuďom.

Nový život

Potom Jánovým učeníkom rozprával podobenstvo: „Nikto predsa neprišíva záplatu z novej látky na staré šaty. Veď taká výplň natrhne šaty a diera sa len zväčší.“ Mal tým na mysli, že sa nedajú spájať pravidlá a predpisy farizejov s ozajstnou vierou a odovzdanosťou Bohu.

Pokúsiť sa spojiť vyučovanie farizejov s Ježišovým posolstvom je nemožné. Ježiš to prirovnal k nalievaniu nového vína do starých mechov.

V onej dobe sa vínna šťava skladovala v nádobách z vodotesnej kože. Nové mechy sa vyznačovali mäkkosťou a pružnosťou. Postupom času však vysychali a praskali. Čerstvo vytlačená hroznová šťava pomaly kvasila a s pribúdajúcim časom vytvárala plyny, ktoré naťahovali a rozpínali kožené mechy. Ak by sa nové víno uchovávalo v starom mechu, roztrhlo by ho.

Ježiš si uvedomoval, že židovskí vodcovia sú vo svojich tradíciách a pravidlách ako tvrdé kožené mechy. Učeníkom teda povedal: „Ani nové víno nenalievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhajú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Nové víno však vlievajú do nových mechov a zachová sa oboje.“ Ježiš vedel, že sa nedá zmiešať jeho učenie viery a lásky s farizejskými pravidlami a predsudkami. Živá pravda o Bohu zatieňuje tradície a nesprávne učenia.

Židovskí vodcovia ustrnuli so svojimi názormi a prístupom v zabehaných koľajách. Ich srdcia boli ako popraskané kožené mechy. Boli spokojní so svojím náboženstvom, a preto živú vieru neprijali. Láskou podnietená viera, ktorá očisťuje dušu, nemohla byť súčasťou ich mŕtveho náboženstva.

Mnohí ľudia dnes zastávajú podobný postoj. Nechcú sa vzdať názoru, že si každý musí svoje spasenie nejako zaslúžiť, a tak radšej zavrhujú pravdu o pravom poznaní záchrany. V náboženstve spočívajúcom na legalizácii – myšlienke, že si človek musí spásu zaslúžiť – však žiadne ľudské srdce nenájde ani pokoj, ani radosť. Tvrdenie o nutnosti pôstu či monotónnych modlitieb, vďaka ktorým by človek získal spásu, sa Bohu nepáči. Nič, čo robíme z vlastného ja, nám k večnosti nepomôže. Samotný Boh je darcom záchrany každého človeka. Iba zrieknutím sa sebectva a odovzdaním svojho života Ježišovi nájdeme to, čo hľadáme a po čom túžime. Staneme sa „vínom v novom mechu“ s posolstvom, ktoré budeme odovzdávať ďalším ľuďom, posolstvom Božej lásky, milosti a záchrany každého jednotlivca pre večný život vďaka obeti Ježiša Krista. 

Na zamyslenie:

1. Prečo sa ľudia pohoršovali nad Ježišovou výzvou k Matúšovi, aby sa stal Jeho učeníkom?
2. Čo dal Ježiš najavo svojou účasťou na hostine s vyberačmi daní a ich priateľmi?
3. Kedy sa mali Ježišovi učeníci postiť?
4. Čo Ježiš znázornil prirovnaním uskladňovania nového vína do starých mechov?
5. Ako sa môžeme vyhnúť pasci, do ktorej padli farizeji?

Biblické texty k tejto téme:

Mt 9,9–17; Mk 2,14–22; Lk 5,27–39; Lk 22,35; Jn 3,29; Jn 16,19–20; Zj 3,17–18; Ž 51,19